Mnohé návrhy a ich dopady, o ktorých sa momentálne diskutuje, bude možné zrealizovať a až v strednom alebo dlhom období. Kým je potrebné riešiť aj tieto kroky, v prvom rade je potrebné sa postarať o státisice utečencov, ktorí už dnes sú v Európe.
Odpoveďou na tieto výzvy je európska migračná agenda, ktorú Európska komisia (EK) predstavila 13. mája 2015. V nej vykreslila okamžité opatrenia, potrebné prijať pre uskutočnenie cieľa lepšieho riadenia migrácie vo všetkých jej ohľadoch. Mnohé z týchto kľúčových riešení budú postupne implementované od tohto roku až do roku 2017. Momentálnym problémom je však postarať sa o státisíce utečencov, ktorí sa už v Európe nachádzajú a sú značnou záťažou pre "nárazníkové krajiny" (Grécko, Taliansko, Maďarsko). Jedným z prvých krokov bolo úspešné prijatie povinných kvót prerozdeľujúcich 120.000 migrantov medzi členské štáty (k 40.000 už dohodnutých) počas tohto a nasledujúceho roku. Výnimkou je Slovensko, ktoré povinné kvóty napadne pred Euŕopskym súdnym dvorom v Luxemburgu.
Okamžité opatrenia predstavujú strojnásobenie kapacity a zdrojov slúžiacich na spoločné operácie agentúry Frontex (Triton, Poseidon) v rokoch 2015 a 2016. Návrh na relokáciu v núdzových situáciách hromadných prílevov bude následne vypracovaný do konca roka 2015. Dôležitú úlohú má zohrať práca v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP/CDSP) v Stredozemí na rozbíjanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačstvu v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi.
Ako veľkú výzvu pre EÚ identifikovala EK takisto
kolektívnu migračnú politiku v rámci členských štátov, ktorá zaostáva.
Komisia vypracovala štyri piliere pre efektívnejšiu koordináciu migrácie, kde
zaradila oblasti: zníženie podnetov na nelegálnu migráciu, riadenie hraníc – záchrana
ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc, ochranná povinnosť Európy -
silná spoločná azylová politika a nová politika v oblasti
legálnej migrácie.
Prvý akčný plán bol prijatý 27. mája 2015. 9. septembra navrhla EK nový balíček opatrení:
- návrh na núdzové premiestnenie 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú ochranu, z Grécka, Maďarska a Talianska
- stály krízový mechanizmus premiestňovania pre všetky členské štáty
- spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu
- účinnejšie uplatňovanie politiky návratu prostredníctvom spoločnej príručky o návrate a akčného plánu EÚ pre návrat (legislatívny rámec, ktorý bude zavedený najskôr v roku 2016, prípadná revízia pre návratový plán plánovaná na rok 2017)
- oznámenie o pravidlách verejného obstarávania pre podporné opatrenia pre utečencov
- oznámenie o riešení vonkajšieho rozmeru utečeneckej krízy
- núdzový trustový fond pre Afriku.
Príčiny súčasnej utečeneckej krízy v Európe sú komplexné a vyžadujú dlhodobé úsilie a pomoc od EÚ. Ukončenie vojny v Sýrii by predstavovalo obrovský rozdiel, keďže Sýrčania predstavujú najväčšiu skupinu spomedzi migrantov. Významným faktorom su tiež nepokoje v Iraku a Lýbii, umocnené činnosťou rôznych teroristických organizácii, ako napríklad Islamský štát. EÚ ako významný globálny politický aktér podporuje diplomatické iniciatívy, ktorých cieľom je nájsť politické riešenia od začiatku konfliktov v Sýrii a Iraku. Bol zriadený v hodnote takmer 40 miliónov EUR na posilnenie konzistentnosti a rozsahu reakcie EÚ na krízu v Sýrii na regionálnej úrovni, ktorý reaguje na potreby Sýrčanov v Sýrii, sýrskych utečencov v susedných krajinách a komunitách a miestnych samospráv v hostiteľských krajinách. V septembri boli spustené už prvé dva projekty v hodnote 17,5 milióna EUR, vďaka ktorým sa 240 000 sýrskych utečencov v Turecku poskytne školské vzdelávanie a potravinová bezpečnosť. Turecku, ktoré je hostiteľskou krajinou pre najvyšší počet sýrskych utečencov vo svete, dostane v období rokov 2014-2016, uvoľní EÚ v rámci pomoci približne 245 miliónov EUR. EK v roku 2015 vyčlenila v reakcii na krízu v Iraku viac ako 65 miliónov EUR na humanitárnu pomoc. Taktiež aktívne podporuje dialóg medzi líbyjskými stranami pod vedením OSN s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie, keďže sa Líbya stala hlavným hraničným priechodom subsaharských Afričanov do Európy (najmä do Talianska).
Európska komisia ďalej dokončuje celoregionálny program podpory na ochranu a citlivé riadenie migrácie na západnom Balkáne, ktorý bude zameraný na tri oblasti: identifikáciu migrantov, výmenu informácií na vnútroregionálnej a medziregionálnej úrovni a mechanizmy na umožnenie návratu. Vytvorením európskeho trustového fondu pre Afriku vo výške 1,8 miliardy EUR sa chce zamerať na riešenie krízy v regiónoch Sahelu, Čadského jazera, Afrického rohu a severnej Afriky, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k hospodárskemu rozvoju, bezpečnosti a riadeniu migrácie.
22. septembra 2015 sa EÚ dohodla na presídlení 120.000 utečencov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka, Maďarska, Talianska a ďalších členských štátov. Práve tu bola viditeľná neprítomnosť jednoty v rámci spoločnej migračnej stratégie členských štátov, keď proti kvótam hlasovali okrem Poľska všetky krajiny V4 a Rumunsko. Najskôr bude prerozdelených 66000 migrantov, pričom zvyšok bude rozdelený o rok neskôr.
Premiér Fico prehlásil, že na Slovensku kvóty nebudú implementované, pokiaľ bude zastávať svoju funkciu a plánuje napadnúť spoločné rozhodnutie EÚ pred Súdnym dvorom EÚ v Luxemburgu.
Vyjadrenia,
ako napríklad maďarského premiéra Orbána, o tom, že Maďarsko nechce veľký
počet moslimov vo svojej krajine a tom, že svojím konaním (plot z ostnatého drôtu na maďarsko-srbskej a maďarsko-chorvátskej hranici) chráni európske
kultúrne dedičstvo a kresťanstvo, ďalej vyostrujú komplikovanú situáciu, šíria strach medzi obyvateľstvom, prispievajú k nárastu nacionalizmu, rasizmu a xenofóbie, pričom degradujú pozíciu EÚ ako normatívnej sily a svetového vzoru pre ľudské práva.
Tým pádom je pre EÚ takisto veľkou výzvou popasovať sa aj s týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré vznikajú priamo vo vnútri jej hraníc a môžu prispievať k šíreniu nedemokratických sentimentov.