DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Európa a Slovensko sú schopné zvládnuť súčasný nápor utečencov, nejedná sa o niečo, čo ohrozuje funkčnosť štátnych orgánov, alebo predstavuje príliš veľké finančné bremeno

Argumentacný boj o uteceneckej kríze - 22.09.2015
Neoveriteľné

Hoci počet utečencov celosvetovo narastá, ich pomer v porovnaní s obyvateľstvom EÚ-28 ostáva zanedbateľný a v prípad čísel azylantov ktoré majú priradení Slovensku neprekračujú počty žiadateľov o azyl na Slovensku v minulosti. Vyšší počet utečencov si však vyžaduje investície do azylovej politiky, aj keď dlhodobá perspektíva potvrdzuje, že táto investícia je návratná (aj) v ekonomickom zmysle. Avšak vzhľadom na to, že nie sme schopní fakticky overiť, o aké počty utečencov sa nakoniec bude jednať a do akej miery budú jednotlivé európske štáty schopné a ochotné problém riešiť, argument hodnotíme ako neoveriteľný.


V 2. štvrťroku 2015 (najnovšie dostupné štatistiky Eurostatu) narástol počet žiadateľov o azyl o 15 percent v porovnaní s prvým štvrťrokom 2015 a o 85 percent medziročne. V absolútnych číslach o azyl po prvýkrát požiadalo 213 200 osôb, pričom najpočetnejšie zastúpenými národnosťami boli Sýrčania a Afganci, utekajúci z vojnových zón. V súčasnosti sa teda jedná o čísla podstatne pod hranicou milióna osôb.

„Miliónové“ údaje možno nájsť iba v štatistikách UNHCR. Tieto (stav z januára 2014) uvádzajú, že na svete je okolo 11 miliónov utečencov, hoci tento počet sa odvtedy zvýšil následkom eskalácie konfliktov na Blízkom Východe, kde ich pre rok 2014 UNHCR uvádza 2 137 855, avšak novšie údaje pre Sýriu registrujú už 4 086 760. Z rôznych dôvodov však iba zlomok z nich prichádza do Európy, omnoho viac utečencov sa k augustu 2015 zdržiavalo v Libanone (1 113 941) a v Turecku (1 938 999).

Obyvateľstvo členských štátov EÚ-28 tvorí 508 191 116 osôb (k 1. januáru 2015), z čoho vyplýva, že ak by sa aj všetci utečenci zo Sýrie ocitli v EÚ, nepredstavovali by ani jedno percento celkového podielu obyvateľstva. Pritom väčšina európskych krajín čelí problémom s demografiou, vrátane Slovenska, kde do roku 2035 pri súčasnom vývoji poklesne počet práceschopných ľudí o vyše 450 tisíc.

Nenašli sme príklady „ohrozenia funkčnosti štátnych orgánov“ v súvislosti s príchodom utečeniek a utečencov. Bez nároku na arbitrárnu definíciu „veľkého finančného bremena“ je pravda, že v krátkodobom horizonte je skôr prítomná potreba vyšších investícií do azylovej politiky pri príchode väčšieho počtu utečencov. Napríklad Nemecko odhaduje, že náklady v tejto oblasti sa môžu budúci rok vyšplhať do výšky 7,2 miliardy eur v prípade, ak prijme 800 000 utečencov. Dlhodobé výskumy však naznačujú, že sa tu nejedná o nenávratné zdroje, ale o výhodnú investíciu. Napríklad štúdia analyzujúca imigráciu do Veľkej Británie síce poukázala na stratu 118 miliárd libier pri započítaní všetkých obyvateľov VB, ktorí sa v krajine nenarodili, pri zohľadnení výlučne migrantov, ktorí do VB dorazili v sledovanom období, sa však ukázalo, že čistý príspevok migrantov do britského rozpočtu dosiahol 20 miliárd libier.   

Podľa údajov Ministerstva vnútra SR v období rokov 1993 – 2015 bolo na Slovensku podaných 58 113 žiadostí o udelenie azylu (z toho akceptovaných len 651, neudelených 7 871 a 49 400 zastavených konaní). V súčasnosti má Slovensko v rámci povinných kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl prevziať 190 utečencov od Talianska a 612 od Grécka.

Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2015
success
error