V súvislosti s utečeneckou krízou v EÚ sa objavilo niekoľko názorov prirovnávajúce niektoré konkrétne udalosti k udalostiam z druhej svetovej vojny. Jeden prípad bol napríklad keď utečencom smerujúcim do Rakúska povedané, že vlak, do ktoré nastupujú, ich odvezie k rakúskym hraniciam, no ten neskôr zastal iba pár desiatok kilometrov od Budapešte v meste Bicske, v ktorom sa nachádza maďarský kemp pre žiadateľov o azyl. Aj napriek tomu, že určité praktiky, pomocou ktorých sa Maďarsko, ale aj iné krajiny, napr. ČR, snažia utečencov registrovať a identifikovať, evokujú v ľuďoch asociáciu s praktikami využívanými nacistickým Nemeckom. Ich zámer a celkový prístup však nenaznačuje žiadnu snahu o rasovo či etnicky podmieňované vyhladzovanie, ktoré bolo cieľom nacistov počas druhej svetovej vojny. Tento tak výrazne preháňa a preto ho hodnotíme ako zavádzajúci.
Za mesiac september sa doposiaľ udialo niekoľko incidentov, ktoré ľuďom pripomínajú niektoré z praktík aplikovaných nacistickým Nemeckom:
"Stovky migrantov obkolesených ozbrojenou políciou boli v Maďarsku nalákaní na to, aby nastúpili do vlaku s prísľubom slobody, no napokon skončili v "prijímacom" kempe. V Českej republike zas polícia vydurila 200 migrantov z vlaku a nezmazateľnými fixami im na ruky napísala identifikačné čísla, pričom s tým prestala až potom, čo niekto podotkol, že tieto značky vyzerajú tak trochu ako tetovania, ktorými nacisti označovali väzňov v koncentračných táboroch. (Popritom) ploty obohnané ostatným drôtom boli vztýčené pozdĺž štátnych hraníc Grécka, Bulharska, Maďarska a Francúzska. Mnohí politickí lídri podkurujú nacionalizmus tím, že vyobrazujú migrantov ako nebezpečných outsiderov ktorých kultúra a muslimské vierovyznanie majú potenciál premôcť opatrované tradičné spôsoby žitia."
Obavu o zaobchádzaní s imigrantmi prejavil aj generálny tajomníkm OSN Pan Ki-mun (Ban Ki-moon, ang.), ktorý je "znepokojený zvýšenou mierou zadržiavania a kriminalizácie nepravidelných migrantov a žiadateľov o azyl. Jeho výzva vyšla práve v čase, keď maďarský parlament odsúhlasil udelenie nových právomocí svojim armádnym a policajným zložkám (jednou z ktorých je povolenie použitia zbraní) v snahe o zabránenie prechodu hranice nelegálnymi migrantami."
Medzinárodný hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána však namietol, že "Maďarsko sa iba snažilo presadiť právne predpisy Európskej únie o pohybe nezaevidovaných migrantov a že nemohlo len tak nechať utečencov cestovať do Nemecka bez toho, aby ich zaregistrovalo. "Nie je voľbou nelegálneho migranta si vybrať, kam by chcel ísť: existujú postupy a nariadenia, ktoré musia dodržiavať všetky krajiny EÚ"."
O pochopenie danej situácie sa snaží aj NY times, ktorí okrem iného priniesol vyjadrenie predsedu Židovskej komunity v Prahe Jána Munka:
"Táto migračná kríza nie je genocídou. Problém, s ktorým sa kontinent potýka je sústredený okolo toho, ako registrovať, ubytovať, usadiť alebo navrátiť stovky tisícov migrantov a utečencov, a je tak skľučujúcou logistickou výzvou. Avšak možno od čias, keď boli židia prenasledovaný nacistickým Nemeckom, neprichádzalo z Európy toľko fotografií ľudí zavretých vo vlakoch, detí podávaných ponad ostnatý drôt, mužov v s armádnou výzbrojou zháňajúcich ľudí do veľkých kŕdľov mužov, žien a detí.
Jan Munk (...) ponúka nasledovnú interpretáciu danej situácie:
"Rozumiem dôvodom, prečo polícia značkuje migrantov číslami. Sú pod obrovským tlakom a stresom a jednoducho si neuvedomili, aký vedľajší význam by toto zachádzanie mohlo mať. Bolo to vskutku nevkusné a pripomenulo mi to identifikačné čísla z Osvienčimu, no viem, že to nebolo naschvál."
Naviac, táto analógia je nevhodná aj preto, lebo nacistické Nemecko prenasledovalo občanov a obyvateľov svojej vlastnej krajiny, a neskôr spojeneckých krajín či tých, ktoré okupovalo. V súčasnej situácii sa však jedná o občanov a obyvateľov krajín mimo Európu, ktorí nie sú perzekuovaní (a ani subjektami) krajinami, ktoré boli obvinené z toho, že s utečencami zachádzajú tak, ako kedysi nacisti zachádzali s európskymi marginalizovanými skupinami.
Prirovnanie súčasných praktík k praktikám nacistického Nemecka je do veľkej mieri nadnesené, aj napriek tomu, že ich mnohí vnímajú ako kontroverzné. Daný výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.