DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Slovensko nemá problém s utečencami, Nemecko má - utečenci nechcú žiť na Slovensku.

Argumentacný boj o uteceneckej kríze - 21.09.2015
Zavádzajúce

Je faktom, že väčšina utečencov v súčasnej vlne smeruje do Nemecka, prípadne do iných krajín západnej Európy. Slovensko tak nefiguruje ako cieľová krajina a dokonca nie je ani na hlavných tranzitných trasách, ktoré napríklad prechádzajú Maďarskom a Rakúskom a obchádzajú naše územie. Na druhej strane však nie je presné hovoriť, že Slovensko nemá problém s utečencami. Ako súčasť Európskej únie máme určité záväzky solidárne prispievať k problémom ostatných krajín, preto v prípade, že Nemecko alebo iná krajina EÚ je pod náporom utečencov, je Slovensko automaticky zainteresované v tomto probléme. Okrem toho existuje priama súvislosť medzi odmietavým stanoviskom a politikami Slovenska a ďalších krajín (napr. ČR a Maďarsko) a neochotou utečencov žiadať o azyl práve u nás. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že otázka utečencov sa Slovenska netýka.

Solidarita medzi členskými štátmi Európskej únie je jedným zo zakladajúcich princípov únie. Posledný základný dokument EÚ Lisabonská zmluva konkrétne spomína solidaritu medzi členskými štátmi v otázke azylantov a imigrantov: 

“the policies of the Union in the field of borders management, asylum and immigration [Articles 77 to 79] shall be governed by the principle of solidarity and fair sharing of responsibility, including its financial implications, between the member states” when such measures are necessary”.

Angela Merkelová spája pojem solidarity s povinnosťou vzájomnej spolupráce: "Potrebujeme v Európe solidaritu (...). Potrebujeme záväznú dohodu o záväznom prerozdelení utečencov medzi členské štáty. Ak to zvládneme dobre a kreatívne, budeme z toho môcť len profitovať."

Rovnakej vzájomnosti sa dovoláva aj Európsky komisár Avramopoulos: "V duchu veľkej solidarity sme odhodlaný dať do chodu tento komplexný prístup (povinných kvót, pozn.), ktorý významne zlepší reguláciu migrácie v Európe. Úprimne preto dúfam, že členské štáty si splnia svoju časť úlohy a spravia tak tento program skutočnosťou."

Je skutočne pravdou, že väčšina utečencov počas súčasnej vlny smeruje do západnej Európy, najmä do Nemecka. V roku 2014 z 358.010 žiadostí v rámci celej EÚ bolo kladne vybavených 45%. V Nemecku dosiahli hodnotu 42%. Údaje pre rok 2015 udávajú o niečo menej ako 40% schválených žiadostí o azyl. No v týchto dňoch je veľké percento žiadostí, ktoré ostávajú bez odpovede, pravdepodobne kvôli náporu utečencov a teda preťaženosti úradníkov. Medzi januárom a júlom 2015 prijalo 218.221 žiadostí o azyl, čo predstavuje najväčšie množstvo za celý rok od roku 1994. Do konca roku 2015 sa celkovo v Nemecku predpokladá až 800.000 žiadostí a podľa niektorých odhadov aj viac.

Výskumy uskutočnené pred aj po vstupe krajín (.pdf) V4 do EÚ ukazujú, že tieto krajiny skutočne slúžia ako takzvané tranzitné miesta pre migrantov, pričom cieľové štáty sú ďalej na západ. Počet žiadostí o azyl aj prieskumy mienky medzi potencionálnymi migrantmi taktiež potvrdzujú Ficovo tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2014 bolo podľa údajov Eurostat najviac žiadostí o azyl podaných v Nemecku (202 815). Nasleduje Švédsko (81 325), Taliansko (64 625) a Francúzsko (64 310). Veľká Británia, ktorú Fico tiež spomína sa nachádza na šiestej priečke a Rakúsko na siedmej. Slovensko sa z krajín EÚ umiestnilo na druhej priečke odspodu, menej žiadostí bolo podaných len v Estónsku. V prvom kvartáli roku 2015 z celkových 184.815 žiadostí o azyl v EÚ smerovalo na Slovensko len 50, čo predstavuje zanedbateľný počet z celkového množstva. 

Pozíciu Nemecka, Švédska, Francúzska aj Veľkej Británie ako preferovaných cieľových krajín potvrdzujú aj údaje OECD, OSN a Európskej komisie (.pdf). Podľa prieskumu v krajinách Severnej Afriky z roku 2011 z obdobia nepokojov bolo najžiadanejšou krajinou pre imigráciu Francúzsko. Taliansko a Španielsko boli taktiež populárne destinácie. Údaje MPI (Migration Polici Institute), ktorý ponúka prehľad dát pre roky 1960 až 2013 taktiež označujú Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko za najžiadanejšie cieľové krajiny. 

V médiách sa objavili zaoberajúce sa tým, či utečenci na Slovensku zostať chcú alebo nie. Magazín Život napríklad na jednej strane kriticky tvrdí, že utečenci idú za najbohatšími krajinami sveta a nestačí im niekedy ani Rakúsko, na druhej strane prináša aj vysvetlenie, že sa tak deje preto, že je Slovensko vnímané ako nepriateľské k utečencom. Podobne bolo medzi utečencami vnímané aj oznámenie o tom, že chceme prijať len kresťanov. Negatívne je vnímané aj to, že na Slovensku neexistujú také možnosti začlenenia do spoločnosti ako na západe. Azylová politika je tiež prezentovaná ako jeden z dôvodov, keď Slovensko udeľuje podstatne menší počet azyl ako krajiny v západnej Európe. 

Denník SME prináša dôvody, pre ktoré mnohí utečenci, pôvodne plánujúci zostať na Slovensku, napokon odišli. Medzi tie patrí slabá dotácia štátu integrácie, nedostatočná podpora výuky slovenčiny, všeobecne ťažké začlenenie do spoločnosti vrátane hľadania si práce a ubytovania, azylová politika. Štát nemyslí ani na sociálne a zdravotné zabezpečenie utečencov.

Azylové konanie v SR je upravené zákonom 480/2002 Z.z.ZÁKON z 20. júna 2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa údajov Ministerstva vnútra SR v období rokov 1993 – 2015 bolo z 58 113 žiadostí o udelenie azylu akceptovaných len 651, neudelených 7 871 a 49 400 zastavených konaní. Udelené štátne občianstvo bolo 233 osobám. V roku 2014 bolo z 331 žiadostí kladne vybavených len 14, čo predstavuje približne 4,23%.

Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2015
Naspäť
Nahlásiť chybu
success
error