Tradičný ekonomický model zločinu skoncipovaný Beckerom (1968) predpokladá, že pri inak rovnakých podmienkach, u jednotlivcov so slabými príležitosťami na pracovnom trhu je viac pravdepodobné angažovanie sa v kriminálnej aktivite. (.pdf, s.4)

Počet nahlásených property crimes v Anglicku a Walese od 1983 do 2011 ukazuje, že počet nahlásených zločinov sa neustále znižoval napriek tomu, že rástol počet cudzincov v populácii. Táto štatistika nedokazuje, že by zvyšovanie počtu migrantov v populácii znižovalo zločinnosť, avšak značí, že taktiež nesúvisí s nárastom kriminality.

Bell a kolektív (2013) skúmali lokálne vzory kriminality v Anglicku a Walese v rokoch 2002-2009, aby určili kauzálny účinok nárastu cudzineckej populácie na mieru zločinu. Cieľovými skupinami boli azylanti z bývalej Juhoslávie, z krajín zmietaných sa vo vojnových konfliktov ako napríklad Afganistan a Irak a taktiež veľké migračné toky z krajín A8 (najmä Poľsko v roku 2004). Výsledky vyslovujú predpoklad, že zvýšením počtu obyvateľstva v rámci miestnej komunity o 1 %, ktoré predstavujú azylanti, je spojené s nárastom zločinov proti vlastníctvu (krádež, vlúpanie, lúpež atď.) o 1,1 %. Keďže azylanti predstavovali len 0,1% populácie,  makroúčinky boli malé.  Pre migrantov z krajín A8 pri rovnakom zvýšení predstavovali výsledky zníženie zločinov proti vlastníctvu  o 0,4 %, čo vedci pripisujú najmä rozdielnym príležitostiam azylantov a migrantov na pracovnom trhu.

Iné medzinárodné štúdie (Bianchi a kolektív 2012 – Taliansko, Spenkuch 2010 – USA) taktiež nenašli žiadny významný kauzálny dopad migrantov na násilný zločin alebo zločin proti vlastníctvu. Americká štúdia taktiež tvrdí, že za zvyšovaním miery zločinov proti vlastníctvu stoja najmä horšie výsledky iných etnických skupín na pracovnom trhu a preto zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na vytváranie pracovných príležitostí pre rozličné skupiny migrantov (s.5)

Inou použitou metódou pre získavanie dát týkajúcich sa vzťahu medzi migráciou a zločinom bolo využitie údajov o obetiach zločinov. Bell a kolektív tvrdia, že u príslušníkov cudzích národov je o niečo menej pravdepodobné, aby nahlásili, že sa stali obeťou zločinu, ako u britských štátnych príslušníkov. (s.5)

Čo sa týka špecifickej otázky kriminality v tzv. cudzineckých zónach, výskumy ukazujú, že pokiaľ cudzinci majú štandardné životné zabezpečenie, úroveň kriminality sa nijako nelíši od zvyšku spoločnosti. Výzkumy teda príčinu kriminality hľadajú nie v samotnej imigrácii, ale v socio-ekonomických otázkach - bez ohľadu na to, či sa jedná o cudzincov, alebo nie.

Rovnako aj Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) svojou analýzou relevantných vedeckých výstupov potvrdzuje, že práve nízky stupeň integrácie na trhu práce je dôvodom, ktorý vedie zvýšenej majetkovej kriminalite. Platí to však tak pre migrantov, tak aj pre domáce obyvateľstvo. 

Zdravotné otázky 

24. augusta 2015 vyhlásila hlavná lekárka maďarskej zdravotnej služby, Judit Pallerová, že migranti prichádzajúci do Maďarska neznamenajú pre maďarské obyvateľstvo epidemiologickú hrozbu, avšak určité riziko nákazy existuje. Podľa jej slov sú migranti najčastejšie nakazení vírusovou hepatitídou typu B a typu C, syfilisom, ale aj AIDS. Tieto sa však šíria iba pohlavným stykom a krvou. Najväčšie problémy spočívajú podľa nej v problematickom vyšetrení azylantov, keď mnohí z nich nespolupracujú (zo 14000 sa na vyšetrenie dostavilo necelých 500) a v tom, že mnohí po vyšetrení ušli.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa pokúsila prispieť k rozptýleniu obáv, že utečenci prichádzajúci do Európy by mohli so sebou priniesť infekčné choroby. Podľa regionálnej riaditeľky WHO pre Európu, Zsuzsanny Jakab, neexistuje systematická asociácia medzi migráciou a prinášaním infekčných chorôb. Prenosné choroby sú podľa nej spojené najmä s chudobou. Podľa WHO skúsenosti ukázali, že prenos infekčných chorôb zasahuje najmä pravidelných turistov, cestovateľov alebo zdravotných pracovníkov, nie utečencov alebo migrantov.

Napriek tomu Jakab upozorňuje, že vážnosť súčasnej situácie, spojenej s eskaláciou prílivu migrantov a zmenami v trasách ich príchodu, vyžaduje regionálnu, obsiahlu a systematickú odpoveď verejného zdravotníctva, pričom medzištátna koordinácia pohybu migrantov naskrz európskym regiónom musí byť posilnená.

Terorizmus

Štatistiky Metropolitnej polície vo Veľkej Británii ukazujú neprerušovaný nárast počtu zatknutých v súvislosti s terorizmom od roku 2010 (odkedy začal konflikt v Sýrii), najmä v období rokov 2012-2015. 17. septembra 2015 v rádiu BBC 4 upozornil riaditeľ MI5 , David Parker, na to, že teroristická hrozba je tou najvážnejšou z tých, ktorým Veľká Británia čelí v bezpečnostných vzťahoch. Hovorí o tom (0:33/21:28), že len počas posledných 12 mesiacov bolo zmarených šesť údajných teroristických útokov v štádiu prípravy, čo predstavuje najvyšší počet počas jeho 32-ročnej kariéry a takisto najvyšší počet od 11. septembra 2001.

Mnohí bezpečnostní experti však uvádzajú, že riziko toho, že by Islamský štát a ďalšie teroristické organizácie posielali obrovské množstvá svojich bojovníkov na Západ cez rizikové trasy, je nízke už len na základe obrovského množstva islamistických fanatikov narodených na Západe, po ktorých môžu teroristické skupiny siahnuť v prípade, že sa rozhodnú započať útok. 

Podľa bezpečnostných špecialistov s blízkymi väzbami na európske vlády a bezpečnostné služby je riziko toho, že teroristické skupiny, ako napríklad Islamský štát, by mohli prepašovať bojovníkov do Európy skrytých medzi veľkou vlnou migrantov, omnoho nižšie ako tvrdia niektorí politici.

Reálnejším problémom je podľa nich opačný tok bojovníkov, ktorí smerujú z Európy smerom na Blízky východ. Podľa vyjadrení predsedu Európskeho centra pre strategickú špionáž a bezpečnosť, Claudea Moniqueta, nemá Islamský štát potrebu exportovať bojovníkov do Európy, pretože ich z nej hlavne importuje.  Existuje podľa neho 5 až 6 tisíc Európanov, ktorí sú alebo už boli v Sýrii, pričom tam stále ďalší odchádzajú. Nevidí teda zmysel v tom, aby Islamský štát exportoval Sýrčanov alebo Iráčanov, ktorí hovoria arabsky, poznajú svoje krajiny a tým pádom ich tam potrebujú.

Nebezpečenstvo radikalizácie Moslimov v Európe existuje skôr medzi obyvateľstvom, ktoré v Európe už žijú, dokonca aj niekoľko generácií a sú občanmi EÚ. Výskumný riaditeľ Centra pre štúdiá asymetrických hrozieb, Magnus Ranstorp, súhlasí s tým, že je cesta teroristov do EÚ veľmi riskantná, avšak poukazuje na určité prípadné ľahšie spôsoby, ktoré by im to mohli umožniť. Sem napríklad patrí falšovanie dokladov alebo používanie ukradnutých pasov. Podľa Ranstorpa skôr zamestnáva európske tajné služby množstvo sympatizantov Islamského štátu, ktorí už v Európe dávno sú.

Z tohto hľadiska je preto možné povedať, podobne ako v prípade kriminality, že možnosť terorizmu nerastie priamo na základe imigrácie, ale na základe ďalších faktorov reálneho života (menšiny v akomkoľvek ponímaní) v Európe. Spájanie utečencov a terorizmu preto nie je presvedčivá.