Medzinárodné humanitárne právo (MHP) je súhrnom medzinárodných dohovorov, dohôd a zmlúv, ktoré zaväzujú štáty k ochrane osôb nezúčastňujúcich sa vojenských či iných bojových konfliktov. Takýmito dohodami sú napríklad Ženevský dohovor alebo Utečenecká dohoda z 1951, ktoré zúčastneným krajinám nariaďujú spravodlivý prístup voči utečencom a starostlivosť o ľudí v núdzi. K obom týmto dohodám (a i ďalším) sa Slovensko zaviazalo spolu so zvyškom krajín EÚ, preto má i ono povinnosť sa o utečencov postarať. Daný výrok je preto pravdivý.

Utečenci a žiadatelia o azyl sú v Medzinárodnom humanitárnom práve zahrnutí ako subjekty, ktoré sa nepodieľajú na konflikte a potrebujú ochranu: "V posledných rokoch začalo mnoho mimo-vládnych organizácii zdôrazňovať, že je potrebné aplikovať MHP na utečencov a ľudí, ktorí hľadajú azyl." (.pdf, p.4)

"Práve v prípadoch, kde sa jedná (o útek z dôvodu z možnosti, pozn.) perzekúcie či ohrozenia na živote a bezpečnosti v kontexte ozbrojeného konflikut, utečenecké právo sa prelína s Medzinárodným humanitárnym právom."

Marek Linha, poradca Nórskej organizácie pre žiadateľov o azyl, vysvetľuje, že aj Slovensko je súčasťou MHP práve z dôvodu účasti na dohodách, ktoré podeň spadajú: 

"Myšlienka zdieľania bremena je (...) už vyše 50 rokov uznaná v preambule Medzinárodného dohovoru o statuse utečencov (známeho aj ako Ženevský dohovor), ktorým sa právne zaviazalo 147 štátov, vrátane všetkých európskych krajín.Článok 34 Ženevského dohovoru (...) štátom ukladá povinnosť čo najviac urýchliť integráciu utečencov do spoločnosti."

Rovnako dôležitou je aj Dohoda o právnom postavení utečencoch z 1951, ktorá bola vytvorená po 2. svetovej vojne, práve keď tisícky utečencov boli roztrúsené po Európe. Táto dohoda definovala, že osoby ktoré hľadajú útočisko pred perzekúciou sú utečenci. Táto dohoda im rovnako dáva aj veľmi dôležité právo - nebyť poslaní naspäť domov v prípade, že im tam hrozí ujma na zdraví či na živote, s výnimkou iba vo veľmi extrémnych situáciách.

Práve z toho dôvodu, že utečenci nie sú chránení ich vlastným štátom, medzinárodná komunita má za povinnosť vstúpiť do deja a zabezpečiť, že budú v bezpečí a ochránení. (...) Na základe ustanovení tejto dohody, utečenci majú právo (minimálne) na rovnaké zaobchádzanie ako ostatní cudzinci pobývajúci v danej krajine, či v mnohých prípadoch dokonca na také isté zaobchádzanie ako občania danej krajiny." Slovensko túto dohodu podpísalo dodatočne v roku 1993.

Slovensko je súčasťou vyššie uvedených zmluv a dohovorov a je preto jeho povinnosťou poskytovať ochranu a pomoc utečencom.