Výrok hodnotíme ako nepravdivý na základe nesprávnosti tvrdenia Pavla Freša o pôsobení Karola Mitríka v Brannobezpečnostnom výbore Národnej rady SR. Taktiež nie je pravdou, že vykonávanie Mitríkovej funkcie na poste šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) nesprevádzal žiadny škandál.  Odmietnutie zbavenia mlčanlivosti príslušníkov SIS a jeho počiatočné blokovanie vyšetrovania spisu Gorila možno považovať za dostatočne kontroverzné.

V dostupných zdrojoch nefiguruje informácia o tom, že Karol Mitrík niekedy pôsobil v Brannobezpečnostnom výbore Národnej rady SR. V parlamentných voľbách 2002 kandidoval za stranu SDKÚ na poslanca do parlamentu. Pôsobil ako člen Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, Výboru NR SR pre kontrolu informačno-technických pomôcok a bol náhradníkom v Stálej delegácii NR SR do Parlamentného zhromaždenia NATO.

25. augusta 2010 bol vymenovaný prezidentom za šéfa SIS. Mitríka osobne navrhla premiérka Iveta Radičová a 21. júla jednomyseľne odsúhlasilo stranícke prezídium. Jeho vymenovaniu predchádzala bezpečnostná previerka Národného bezpečnostného úradu na stupeň „Prísne tajné!“ v zrýchlenom konaní jedneho mesiaca, ktorá bola podmienkou vtedajšieho prezidenta I. Gašparoviča pre Mitríkove vymenovanie.

Podľa denníka SME blokoval Mitrík vyšetrovanie podozrení z kauzy Gorila, keď pri overovaní informácií z dokumentu odmietol spolupracovať s políciou zbavením mlčanlivosti príslušníkov SIS, čo potvrdil v roku 2011 aj riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík:  „Na základe odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“

Brannobezpečnostný výbor parlamentu nakoniec v januári 2012 od SIS dostal informáciu o spise Gorila, ktorú si vyžiadal. Mitrík taktiež potvrdil pravosť spisu Gorila.