Predkladaný bod spája hneď niekoľko faktických údajov. Kým niektoré sú pravdivé, iné sú nepresné. Nie je presné tvrdiť, že Slovensko chystá "nákup" stíhačiek, nakoľko sa jedná o prenájom stíhačiek. Rovnako v otázke plnenia si záväzkov voči NATO napriek správnym číslam nárastu v pomere rezortného rozpočtu na modernizáciu, Slovensko neplní jeden zo základných aliančných záväzkov a to vydávanie 2 % HDP na obranu. Na základe týchto nepresností hodnotíme výrok celkovo ako zavádzajúci, nakoľko síce obsahuje niekoľko pravdivých údajov, tie však spája do nepresného tvrdenia.

O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Tvrdenie o tom, že súčasná modernizácia prebieha po 20-rokoch informoval aj minister obrany Glváč.

Informáciu o tom, že celkovo 70 % percent zbraňových systémov pozemných síl armády SR je po technickej životnosti spomína Róbert Ondrejcsák v texte pre Denník N vo februári 2015 a hovorí, že tento údaj sa na verejnosť dostal v roku 2011 pri publikácii Východísk strategického hodnotenia obrany SR. Podľa Ondrejcsáka tento údaj v nasledujúcich rokoch len rástol. Je však potrebné upresniť, že sa jedná o konkrétny údaj o pozemných zbraňových systémoch, pri čom z uvádzaného bodu nie je presne jasné, k čomu toto tvrdenie o údaji má patriť.

Podľa rovnakého materiálu sa dá súhlasiť aj s tým, že modernizácia ozbrojených síl za posledných 20 rokov výrazne nepokročila (s. 7):

"Napriek veľkému počtu prijatých strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov sa nepodarilo výraznejšie pokročiť v dosahovaní plánovaných kvalitatívnych transformačných cieľov predovšetkým v oblasti personálu, modernizácie, rozvoja spôsobilostí a štruktúr riadenia a velenia."

Ministerstvo skutočne okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko, ktorému sa nepáči spôsob nákupu. 

U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o "prenájme" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný (ČTK): „Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky. Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016." Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Hovoriť o nákupe stíhačiek je preto nepresné, logickým dôsledkom prenajatých stíhačiek je len zvýšenie počtu letuschopných stíhačiek.

V otázke záväzkov voči NATO, bod uvádza záväzok v kontexte financovania obranných rozpočtov. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými rokovaniam, v priebehu ktorých prijalo aj záväzok vydávať na obranu 2 % HDP. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo tento záväzok. Taktiež to potvrdil v diskusii vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: ,,Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP." Táto úroveň sa tradične uvádza ako všeobecný záväzok v rámci NATO, viď napr. tu, alebo tu.

Prezident SR Andrej Kiska počas posledného summitu NATO prisľúbil, že Slovensko nebude do roku 2016 znižovať výdavky na zbrojenie a do roku 2020 bude dávať na armádu 1,6 % HDP, čo je priemer v rámci NATO. Kiskovo vyhlásenie na summite obsahovalo aj tvrdenie, že budeme dávať 20 % z rozpočtu na modernizáciu armády. Robert Fico je naopak známy svojimi odmietavými postojmi k rastu výdavkov na armádu, toto stanovisko napríklad zopakoval na konferencii Globsec.

Rozpočet na armádu v roku 2015 zaznamenal mierny nárast o jednu stotinu percenta pomeru na HDP- z 1,03 na 1,04 % HDP. Táto správa rovnako avizuje rast absolútnych zdrojov pre obranu, z ktorých časť je zameraná práve na modernizáciu. Podľa rezortného rozpočtu ministerstva obrany na rok 2015 je skutočne pravdou, že približne 18,8 % z celkových výdavkov je zameraných na modernizáciu. Pri pohľade na rozpočet pre rok 2014 môžeme konštatovať, že v tomto rozpočte predstavovali položky zamerané na modernizáciu, do ktorých započítavame rovnaké položky ako pre rok 2015, 15,9 %. V roku 2013 sa jednalo o 7,8 % vydaných na modernizáciu z celého rezortného rozpočtu.

Pri pohľade na tieto čísla a informácie je možné konštatovať, že kým sa skutočne dá hovoriť o raste výdavkov na modernizáciu v približne takých intervaloch, ako uvádza daný bod, toto navýšenie nepredstavuje plnenie záväzkov v rámci NATO - tie naopak dlhodobo neplníme.