Dôchodkový systém bol stabilizovaný opatreniami na zabezpečenie jeho dlhodobejšej udržateľnosti: zmena vzorca valorizácie dôchodkov z priebežného I. piliera, zmena modelu výpočtu veku odchodu do dôchodku, zmena výšky odvodu do II. kapitalizačného piliera, otvorenie II. piliera za účelom možnosti vystúpenia sporiteľov, pre ktorých je systém nevýhodný, dočasné posilnenie solidarity I. piliera, posilnenie postavenia sporiteľa vo vzťahu k DSS.
Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému a verejných financií je téma, na ktorú majú mnohí odborníci odlišný názor a jej meranie je prakticky nemožné. Napriek tomu upozorňujeme, že mnoho expertných názorov, ktoré sa v súvislosti s reformou dôchodkového systému SMERom objavujú, skôr naznačujú, že tieto reformy nevedú k dlhodobej udržateľnosti. V overení sa zameriavame na dôchodkovú reformu."Ozdravenie verejných financií" vnímame ako politické tvrdenie s obmedzenými možnosťami faktického uchopenia a preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Novela zákona o sociálnom poistení ovplyvnila to, že dôchodky sa budú o pár rokov počítať podľa nového kľúča. Taktiež sa podľa nej bude počítať spoločný vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky života za posledných 5 rokov podľa Štatistického úradu. Týmto spôsobom bude možný posun hranice nahor, ale aj nadol.
Jeden z pozmeňujúcich návrhov vlády hovorí o tom, že odvody do druhého piliera sa znížia, v roku 2017 my mohli opäť rásť. Táto situácia by mohla nastať vtedy, keď bude mať Slovenská republika vyrovnaný rozpočet.
Zväčšovanie solidarity v prvom pilieri oproti súčasnému stavu znamená, že kým teraz sú zmenšené dôchodkové nároky nadpriemerne zarábajúcich (1,25-násobok priemernej mzdy), v budúcnosti sa počíta so zmenšovaním dôchodkových nárokov všetkých, ktorí sa budú pohybovať nad hranicou priemernej mzdy.
Súčasná vláda SMERu výrazne reformovala pravidlá dôchodkového starobného sporenia v tzv. druhom pilieri. Tie najdôležitejšie zmeny sa dajú zhrnúť do šiestich bodov:
1. Zníženie odvodu do druhého piliera z 9 na 4 percentá hrubej mzdy/zisku
2. Zavedenie daňovej úľavy na dobrovoľný príspevok vo výške 2 % z hrubej mzdy/zisku
3. Zníženie povinného počtu fondov zo štyroch na dva — jeden garantovaný a jeden negarantovaný
4. Sporiteľ má možnosť vybrať si, v ktorom z týchto dvoch fondov bude šetriť, prípadne svoje sporenie medzi ne rozložiť. Pokiaľ DSS neoznámi svoj zámer, jeho sporenie sa automaticky presunie do garantovaného fondu.
5. Zvýšenie poplatkov za správu účtu a z dosiahnutého výnosu.
6. Dobrovoľný vstup — kým doterajšie nastavenie prvosporiteľov automaticky radilo do druhého piliera, pričom mali možnosť do dvoch rokov z neho vystúpiť, novela automatický vstup zrušila — po novom prvosporitelia automaticky sporia v prvom pilieri, pričom do 35 rokov života majú možnosť prestúpiť do druhého piliera.
Tieto zmeny nemožno považovať za nastavenia smerujúce k udržateľnosti dôchodkového systému. Tvrdí to viacero ekonómov a analytikov. Napríklad analýza IFP ešte z apríla 2012 o dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému SR o prvom pilieri hovorí:
"Priebežne financovaný dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Je preto potrebné už dnes reagovať a čím skôr prijať parametrické zmeny vrátane zavedenia mechanizmov, ktoré by na demografický vývoj reagovali automaticky a priebežne."
Súčasťou vládnych zmien v dôchodkovom systéme SR však nie je výraznejšia reforma prvého piliera, naopak reforma posilňuje prvý pilier na úkor druhého, o ktorého udržateľnosti analytici nemajú pochybnosti. Je síce pravdou, že reforma druhého piliera priniesla viaceré zmeny, ktoré odporúčal i IFP, avšak práve zníženie odvodu do druhého piliera a výrazné posilnenie prvého považujeme za dôvod, prečo nemožno reformu celkovo považovať za smerujúcu k udržateľnosti.
Upozorňuje na to i analýza INESS:
Pravda, 23.10.2013:
"Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne formou zmenšenia II. piliera, zavedenia odvodov na dohody či zvýšenie vymeriavacích základov nevyrieši problém s nedostatkom peňazí. Ako uviedol pre denník Pravda dňa 20.10. 2012, sociálna poisťovňa bude naďalej potrebovať dotáciu z rozpočtu."
Čo sa týka zmien v druhom pilieri, ktoré odporúčal IFP:
"Štát nevhodnou reguláciu motivoval DSS namiesto dlhodobých investičných stratégií s cieľom dlhodobých výnosov sledovať krátkodobé ciele a finančné prostriedky jednoducho iba „alokovať“ na peňažnom trhu s nízkym výnosom (z pohľadu dlhodobého sporenia na dôchodok).
Najväčším problémom súčasného stavu je požiadavka na garantovanie vloženej sumy v krátkodobom horizonte (6 mesiacov). Už z predpokladaného zloženia portfólia vyplýva väzba medzi očakávaným výnosom a rizikom. Garancie majú význam len pri konzervatívnych fondoch. V ostatných fondoch by mali byť zrušené."
V tomto prípade možno povedať, že vládna reforma plní odporúčanie, nakoľko bol vytvorený iba jeden garantovaný fond, v druhom fonde boli garancie odstránené. Zároveň "vo fonde so zárukami sa predĺži obdobie na porovnávanie výnosov na desať rokov. Za prvej Ficovej vlády sa nastavilo len na šesť mesiacov. Bývalá vláda ho od apríla upravila tak, aby postupne narástlo na päť rokov. DSS to má motivovať, aby kupovali aj desaťročné dlhopisy, ktoré môžu ponúkať výnos nad tri percentá." (SME)
Čo sa ale týka iných odporúčaní IFP, reforma išla skôr opačným smerom: "Existuje množstvo literatúry o tom, že z dlhodobého hľadiska je takmer nemožné aktívnym portfólio manažmentom prebiť trhové indexy. Z tohto dôvodu by bolo vhodné zaviesť aj štvrtý druh dôchodkového fondu a naviazať jeho vývoj na akciový index, resp. indexy."
Indexové fondy zaviedla ešte bývalá vláda. Posledná reforma ich zlúčením fondov prakticky odstránila. Niektoré DSS sa síce rozhodli ponechať si ich, avšak iba ako súčasť negarantovaného fondu so zvýšenými poplatkami.
Na ďalšie negatívne dopady zmien v druhom pilieri upozorňoval i IHP:
"Za hlavné negatíva súčasného vládneho návrhu považujeme disparitu, ktorá vznikne v podnikateľskom prostredí. Otvorenie II. piliera ako aj zníženie sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie bude mať výrazný vplyv na dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS), nakoľko nižší počet sporiteľov, ktorý sa ako dôsledok otvorenia systému na základe negatívnej kampane o zvyšovaní príspevkov na odplatu pre DSS a správu jednotlivých účtov očakáva, bude predstavovať nižší objem príspevkov ako aj finančných prostriedkov, ktoré budú mať DSS k dispozícií na svoju činnosť. S tým bude súvisieť aj rast nákladov spojených s marketingovými stratégiami na udržanie, resp. prilákanie nových klientov.
Za negatívny dopad považujeme aj zmenu vymeriavacích základov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Čistý príjem SZČO by sa mal práve na základe avizovaných zmien znížiť, nakoľko stanovené sadzby na odvody by mali podľa návrhu vzrásť.
Predpokladaný vznik povinnosti platiť sociálne a verejné zdravotné poistenie z dohôd podľa nášho názoru výrazne zaťaží aj zamestnávateľov, nakoľko im na základe vzniku povinnosti odvádzať aj ďalšie sadzby sociálneho poistenia, okrem pôvodného garančného a úrazového, vzrástlo finančné zaťaženie z pôvodných 1,05%, na plánovaných 22,80%.
Ďalší negatívny vplyv vidíme aj v dopade na hospodárenie obyvateľov. Zavedenie dvoch fondov — garantovaného a negarantovaného v II. pilieri sa spája s možným zvýšením odplaty pre DSS za zhodnotenie majetku. Znížené odvody na dôchodkové sporenie z 9% na 4% (nižší odvod do II. piliera = nižší budúci dôchodok) aj napriek tomu, že by tieto zvýšené dôchodkové nároky sa mali kompenzovať z priebežne financovaného dôchodkového systém. Rozhodnutie o znížení príspevku do II. piliera bude mať vplyv aj na kúpyschopnosť obyvateľstva, ktoré možno zaradiť do kategórie lepšie vzdelanejších a zároveň aj lepšie zarábajúcich, t.j. napriek tomu, že zarobia viac, aj odvedú viac ale ich dôchodok bude napriek tomu nižší. Zníženie čistého príjmu "dohodárov" možno tiež považovať za negatívny dopad, nakoľko doteraz im nevznikala žiadna povinnosť odvádzať časť príjmu na sociálne či zdravotné poistenie, t.j. po prijatí zákona budú študenti a invalidný dôchodcovia platiť z príjmy na základe dohody 7% a starobný dôchodca 4%, čím budú o tieto čiastky skresané ich čisté príjmy."