Vláda krokmi na konsolidáciu verejných financií získala najviac zdrojov zvýšením daní a odvodov. Aj keď je pravdou, že sa pri týchto opatreniach snažila vyhnúť priamemu postihu nízkopríjmových skupín, ako veľmi obecne deklarovala v predvolebných sľuboch, vo viacerých prípadoch sa jej to aj podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, či inštitútu INESS nepodarilo. Navyše SMER zabránil zníženiu DPH, čo sa dá interpretovať ako konsolidácia aj na úkor stredných a nižšie príjmovýh skupín z dôvodu charakteru nepriamych daní. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

V polovici roku 2012 schválil parlament vládny návrh opatrení na konsolidáciu verejných financií, pretože nás členstvo v eurozóne zaväzovalo už v roku 2013 dostať deficit štátneho rozpočtu pod 3% HDP. Na výdavkovej strane mal štát ušetriť tretinu z potrebných zdrojov a zvyšné dve získať na príjmovej strane. Najviac financií chcela vláda získať zvýšením daní a odvodov (983 mil. eur), úsporou výdavkov štátu a samospráv (933 mil. eur) a rozbitím druhého dôchodkového pilieru (737 mil. eur). 

Napríklad to, že vláda zabránila zníženiu dane z pridanej hodnoty, pocítili všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Rovnako sa zvýšenie správnych poplatkov, či daň z motorových vozidiel sa dotknú všetkých skupín obyvateľstva. 

Niektoré opatrenia na konsolidáciu verejných financií:

zabránenie zníženiu dane z pridanej hodnoty

zvýšenie dane z príjmu, 

obmedzenie maximálnej hranice podpory v nezamestnanosti,

zmena dane z motorových vozidiel,

zvýšenie správnych poplatkov,

zavedenie bankového odvodu na 0,4 percenta z vkladov,

zavedenie mimoriadnych odvodov pre regulované subjekty

zvýšenie dane z príjmu právnických osôb

INESS, 17. december 2012:

"Vláda deklaruje, že zvýšenie daní a odvodov sa dotkne najmä tých majetnejších. Vyššie opísané opatrenia tak na prvý pohľad vyzerajú. Všetky opatrenia však prinesú negatívne nezamýšľané dôsledky. Zvýšenie odvodov zvýši náklady zamestnávateľov na svojich zamestnancov. Ostane im tak menej zdrojov na zamestnávanie nových ľudí vrátane nížších príjmových skupín. Tieto sú vzhľadom k svojej nízkej kvalifikácii menej konkurencieschopné na trhu práce, budú tak viac poškodené menšou ponukou práce.

Negatívny trend ešte zosilnie zvýšením korporátnej dane z príjmu na 23%. V krízových časoch, keď majú firmy problém udržať sa v plusových číslach, toto zvýšenie vytváraniu nových pracovných miest rozhodne nepomôže. Firma, ktorá operuje s 2-4% maržami môže kvôli rastu dane z príjmu zatvoriť prevádzku."

SITA, 22 jún 2012:

"Konsolidačné opatrenia vlády podľa predsedu SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora, pozn. demagog) postihnú aj skupiny s nízkymi a strednými príjmami, aj keď premiér Robert Fico deklaruje opak. 

"Aj keď nie priamo, cez priame dane, vo finále, akonáhle sa budú zvyšovať náklady firiem, preklopí sa to do aj do cien," vysvetlil Mihók s tým, že nakoniec tak budú oveľa výraznejšie postihnuté nižšie príjmové skupiny. "vo finále všetko zaplatí občan, aj keď primárne to odvedie firma, niekde inde sa to prejaví," doplnil."