DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Jozef Kollár

SKOK!

To bol ten kľúčový historický okamih, kedy sme v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovali, či schválime alebo neschválime bilaterálnu pôžičku Grécku vo výške 820 miliónov eur, podčiarkujem, bilaterálnu pôžičku, to bolo ešte dávno pred schválením akýchkoľvek záchranných mechanizmov. No a vtedy toho 11. augusta 2010 keď došlo k hlasovaniu, tak 62 poslancov Smeru opustilo sálu.

Grécko po volbách a danová prognóza - 16.02.2015
Nepravda

V dňoch 10. a 11. augusta 2010 sa v Národnej rade rokovalo o veriteľskej zmluve medzi Gréckom a ostatnými krajinami eurozóny. Počas hlasovania 11. augusta všetkých 62 poslancov Smeru skutočne nebolo prítomných v sále. O Európskom mechanizme pre stabilitu ( EMS, takzvaný euroval) sa síce hlasovalo až v roku 2012, v auguste 2010 sa však hlasovalo o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF), ktorý mal plniť podobnú funkciu ako neskôr EMS. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.


Návrh na pôžičku Grécku nebol v auguste 2010 schválený. Z prítomných poslancov za návrh hlasovali dvaja, a proti 69. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Návrh na zavedenie ESFS bol naproti tomu úspešný, za hlasovalo až 140 z prítomných 142 poslancov. V predkladacej správe návrhu (.rtf) sa píše, že:

"EFSF je súčasťou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dňa 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom účelovej spoločnosti EFSF (ktorá bola založená 7. júna 2010 Luxemburskom); následne členské štáty eurozóny uzatvárali s EFSF zmluvu, ktorej záväznosť pre jednotlivý členský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok." 

Môžme teda vidieť, že o záchranných mechanizmoch, ako ich nazýva Kollár sa prvý krát hlasovalo zároveň s návrhom na pôžičku Grécku.

Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2015
success
error