Barčík uvádza, že Choma zadĺžil mesto cez mestské organizácie a má ísť až o sumu 14,5 milióna eur. V skutočnosti však toto zadĺženie 14,5 milióna eur až započítaním sumy 4,5 milióna eur, ktorý bude mesto splácať Ministerstvu dopravy ako dlh za pozemky pod KIA. Len ťažko môžeme považovať túto položku ako "cez mestské organizácie". Zároveň tento dlh mesto podpísalo ešte v roku 2005 za J. Slotu. V roku 2013 sa schválil (.pdf) splátkový kalendár, na túto starú zmluvu. Časť z tohoto dlhu je pravdepodobne dokonca už dnes odpustená. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Barčík zjavne vychádza z údajov uverejnených 2. októbra 2014 na blogu SME Martina Kapitulíka. Ten uvádza, že počas obdobia Chomu sa zvýšil dlh dopravného podniku o takmer sedem miliónov eur, záväzky z obchodného styku rozpočtových a príspevkových organizácií mesta a dopravného podniku mesta vzrástli o viac ako tri milióny eur a mesto Žilina sa upísalo splácať dlh Ministerstvu hospodárstva SR v sume takmer 4,5 milióna eur. Spolu to predstavuje sumu približne 14,5 milióna eur.
Údaj z blogu Demagog.SK overil nasledovne:
Na základe záverečných účtov za roky 2010 (s. 228-229) - 2013 uvádzame výšku záväzkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a Dopravného podniku mesta Žiliny:
V rokoch 2012 a 2013 si Dopravný podnik mesta Žilina zobral úvery v hodnote spolu približne 6,6 milióna eur. V roku 2012 išlo o úver 2,1 milióna eur a v roku 2013 išlo o úver 4,5 milióna eur.
Spolu teda úvery dopravného podniku a záväzky rozpočtových a príspevkových organizácií a obchodné záväzky Dopravného podniku tvoria takmer 10 miliónov eur za obdobie Chomu.
Uvádzaná suma 14,5 milióna eur zahŕňa aj sumu 4,5 milióna eur, ktorú bude mesto splácať Ministerstvu dopravy ako dlh za pozemky pod KIA. Ide o dlh z roku 2005, ktorý podpísal J. Slota. Tento dlh mesto podpísalo ešte v roku 2005 za J. Slotu a súvisel z investíciou KIA. V roku 2013 sa schválil splátkový kalendár, na túto starú zmluvu. Táto suma teda jednoznačne nie je dlhom mestských organizácii (rozpočtových, príspevkových, 100% dcér mesta). Na októbrovom výjazdovom zasadnutí vlády v Žiline bol Žiline odpustený dlh v súvislosti s výstavbou "kórejskej dediny". Časť z tohto, alebo dokonca celý 4,5 miliónový dlh je dnes už odpustený.
Matej Tunega, analytik spolupracujúci s INEKO, zverejnil 3. októbra 2014 rebríček miest podľa zmeny finančného zdravia a kľúčových ukazovateľov hospodárenia medzi rokmi 2010 a 2013, v ktorej je uvedené:
"Ku koncu roka 2013 dosiahla spomedzi 50 najväčších miest najvyšší dlh Žilina (77,1 %), v jej dlhu je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA, ktorý postupne spláca."
Ide o dlh, ktorý prekračuje zákonom povolenú hranicu 60% bežných príjmov. Žilina sa tak stala jediným mestom, ktoré vzhľadom na prekročenie limitu nemôže čerpať žiaden úver.