Ján Oravec správne tvrdí, že medzi dôverou v hlavné európske inštitúcie a úspešnosťou ekonomiky meranou rastom HDP Európskej únie existuje pozitívna korelácia. Táto skutočnosť pritom neznamená, že vyššiu mieru dôveryhodnosti inštitúcií EÚ spôsobujú úspechy v ekonomike a naopak.

Aby sme overili tvrdenie Jána Oravca, potrebovali sme zistiť vzťah medzi mierou úspešnosti ekonomiky EÚ a dôvery v inštitúcie, za predpokladu, že všetky ostatné premenné, ktoré do tohto vzťahu zasahujú, ostanú nezmenené. Potrebný údaj je možné vypočítať s využitím regresnej analýzy, v ktorej skúmané premenné tvoria rast HDP v EÚ (Eurostat, roky 2002-2013, percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu roku) a prieskumy dôvery v kľúčové inštitúcie EÚ, ktoré poskytuje Eurobarometer. Pritom treba mať na pamäti, že pre jednoznačnejší záver by bolo potrebné uskutočniť detailnejšiu analýzu s väčším rozsahom a diferenciáciou dát.

Keďže v prieskumoch sa osobitne sleduje dôvera voči jednotlivým inštitúciám a Oravec hovorí o tomto údaje ako o celku, vypočítali sme priemernú mieru dôvery v hlavné inštitúcie (v percentách pre inštitúcie Európsky parlament, Európska komisia, Európska centrálna banka) v rokoch 2002-2013 tak, ako ich uvádzajú (.pdf, str. 71-76) správy z prieskumov (pri ECB boli sledované iba roky 2006-2013 - pozri graf).  


Zhrnutie takto získaných údajov je na základe uvedenej metodológie nasledovné:

Rok	Rast HDP	Dôvera v inštitúcie
2002	1,3	53,25
2003	1,5	51,75
2004	2,6	52,75
2005	2,2	48,75
2006	3,4	49
2007	3,2	52,17
2008	0,4	49,17
2009	-4,5	46
2010	2	44,83
2011	1,6	39,67
2012	-0,4	38,67
2013	0,1	36,5

Pomocou metódy lineárnej regresie dostávame nasledujúci graf, výslednica ktorého potvrdzuje existenciu (mierne) pozitívnej korelácie medzi skúmanými premennými: