Je pravdou, že nemecký ústavný súd, ktorý "uznáva obmedzenú platnosť úniového práva pred ústavou" (Cibulka, Ľ. et. al.: Ústavné právo SR I. - Štátoveda. Bratislava: Praf UK 2013), a preto sa jeho postoj k hlbšej integrácii vyhodnocuje ako skeptický, v poslednom období odobril viacero opatrení európskych inštitúcií, napr. stály euroval. Ešte v roku 2011 zamietol "sériu návrhov euroskeptikov zameraných na zablokovanie účasti krajiny na záchrane Grécka a iných krajín eurozóny" s poukázaním na skutočnosť, podľa ktorej "parlament musí mať v budúcnosti väčšie slovo pri schvaľovaní mimoriadnych záchranných balíkov pre iné štáty." V stanovisku, ktorým predložil sériu predbežných otázok ESD, však poukázal na možnú protiústavnosť niektorých plánovaných alebo rozpracovaných opatrení ECB, označovaných ako vykupovanie dlhopisov v rámci programu OMT (Outright monetary transactions — Priame monetárne transakcie).

Je nutné skonštatovať, že k týmto opatreniam a teda ani ich testovaniu zatiaľ nedošlo. Šefčovič sa však odvoláva aj na ESD a práve ten len pred niekoľkými týždňami rozhodol, že jedna zo smerníc prijatých EK (Smernica o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí) odporuje právu na súkromie, ktoré je zakotvené v Charte základných práv EÚ. Nie je však jasné, či toto opatrenie spadá do oblasti, ktorú mal na mysli Maroš Šefčovič.