DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Maroš Šefčovič

Nestraníci

Teraz sa banky budú musieť skladať na seba samé, budú musieť niesť náklady na svoju záchranu samé. Nebude to tak ako doteraz, že zisky pre bankárov a náklady na záchranu bánk pre daňových poplatníkov. (...) Prechádzame na úplne nový systém, kde bude oveľa kvalitnejší dohľad, oveľa prísnejšie pravidlá, kde banky prejdú veľmi prísnymi stress testami, kde máme presný postup o tom že najskôr budú náklady na likvidáciu jednotlivých bánk znášať najprv majitelia, proste tí čo vlastnia aktíva, potom do toho nastupuje rezolučný fond, ktorý sa bude formovať v horizonte 8 rokov.

Co nám Európska únia dala a o co nás pripravila? - 28.04.2014
Pravda

Šefčovič v tvrdení pomenuváva pravdivo aspekty, ktoré prináša nový koncept bankovej únie. Jej uvedenie je spojené s príchodom krízy a potrebou konania zo strany politických predstaviteľov za účelom ošetrenia prípadných, ďalších krízových scenárov v nasledujúcich obdobiach. Uvedenie konceptu únie v platnosť bolo pôvodne mienené na marec roku 2014, v súčasnosti ešte schvalovací proces prebieha. Stále sú možné ďalšie zmeny v jeho podobe. (eTrend).


Nateraz však jej podstata spočíva v uvedení viacerých právnych, regulatívnych pravidiel a noriem na fungovanie bankového sektora. Užívaným sa stalo označenie jeho súčastí ako pilierov, s počtom 3.

Prvý predstavuje vytvorenie mechanizmu jednotného dohľadu, druhý vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, tretí pilier mal predstavovať spoločný systém ochrany vkladov - autori publikácie vydanej Národnou bankou Slovenska však tento prvok označujú za slabší, bez výraznej podpory medzi zastupiteľmi členských krajín. Je možné, že vo finálnej podobe konceptu zahrnutý nebude. O nezhode naprieč zastupiteľmi svedčí posúvanie schválenia. (TASR, NBS)

Celkový rámec opatrení a krokov, ktoré boli navrhnuté k prijatiu, respektívne podniknutiu počas uvádzania konceptu bankovej únie, siaha do hĺbky a je skutočne komplexným výstupom rokovaní Európskych predstaviteľov, znenie jedného z prerokovaných návrhov finálnej podoby konceptu je dostupné tu.

Šefčovič korektne pomenoval postup pri riešení insolvencie bankových domov, predpokladom fungovania únie je taktiež kvalitnejší dohľad a realite odpovedá i Šefčovičove tvrdenie týkajúce sa tvorby rezolučného fondu (pre úplnosť objem v rámci neho držaných prostriedkov má nateraz stanovený strop na úrovni 55 mld. eur a jeho celý, pôvodný názov je Single Resolution Mechanism). Šefčovičova narážka na fakt, že ,,teraz sa banky budú musieť skladať na seba samé, budú musieť niesť náklady na svoju záchranu samé" je zabezpečený práve so vznikom vyššie spomenutého rezolučného fondu - prostriedky na jeho riadne fungovanie budú pochádzať od bánk. (pozn. Sulík správne práve v tejto diskusii poukázal na hrozbu, že banky ich môžu istými cestami získať od svojich klientov). (TASR)

Šefčovič uviedol jedinú, miernu odlišnosť od pravdy, že depozit prostriedkov má byť uložený v horizonte 8 rokov - podľa návrhu je časový horizont na splatenie vkladu stanovený po rok 2025, najneskôr až do roku 2028. (TASR)

Korektnou je i zmienka o stresových testoch bánk, je pravdou, že práve v máji 2014 prejde veľké množstvo bánk cez stresovú záťaž vypovedajúcu o ich stabilite. Sú časťou z celkového súhrnu krokov vedúcich k čo najlepšiemu uvedeniu a udržaniu bankovej únie. (Bloomberg).

Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014
success
error