DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Maroš Šefčovič

Nestraníci

Všetky riešenia v rámci eurozóny sa prijímajú konsenzom, sa prijímajú jednomyseľne.

Co nám Európska únia dala a o co nás pripravila? - 28.04.2014
Neoveriteľné

Maroš Šefčovič sa zrejme snaží poukázať na to, že aj napriek postačujúcej kvalifikovanej väčšine pri hlasovaní o otázkach eurozóny sa v rozhodnutia v Rade EÚ prijímajú jednomyseľne. Nedokážeme však overiť všetky hlasovania týkajúce sa eurozóny, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

S rozhodnutiami prijímanými jednomyseľne musí na schválenie objektu hlasovania súhlasiť každý oprávnený hlasujúci. Čo v praxi znamená, že každý má právo veta. Každý štát musí súhlasiť, inak nebude daný objekt schválený.  V súčasnosti sa vo veľkej väčšine prípadov, vo viac ako 90 % prípadov, rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Len zriedkavo sa používa jednomyseľnosť (napríklad v otázkach zahraničnej politiky EÚ).

V najdôležitejších politických oblastiach únie, ako je napríklad zavŕšenie vnútorného trhu, sa medzičasom stalo pravidlom prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou. Na tento účel bol každému štátu pričlenený určitý počet hlasov. Tento princíp vychádza z myšlienky, že členské štáty sú síce rovnoprávne, ale predsa len majú rôzny počet obyvateľov.

Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa v Rade ministrov rozšíri hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného hlasovania.

Na schválenie výročnej správy o eurozóne a vykonaných činnostiach je potrebná jednoduchá väčšina
Hlasovanie v ECB závisí od počtu guvernérov, pretože sa hlasuje v dvoch kolách.

Pri prijímaní smerníc vo finančných a menových otázkach, hlasujú členské štáty eurozóny kvalifikovanou väčšinou.

V roku 2014 sa v otázkach spoločného trhu a súvisiacich rozhoduje v Rade kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľne sa po prijatí Lisabonskej zmluvy, rozhoduje len v najcitlivejších otázkach ako rozširovanie, otázkach daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operatívnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a pri rozhodovaní o sídlach európskych inštitúcií.

Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014
success
error