Tomáš Borec
Nestraníci
Dnes nenavrhujeme len rozdelenie alebo jednoúčelovo, samoúčelovo rozdelenie týchto funkcií (šéfov súdnej rady Najvyššieho súdu, pozn.), pretože to bolo nastavené v roku 2002. (...) Ten systém voľby predsedu Najvyššieho súdu a kreovania predsedu súdnej rady proste funguje od roku 2002 bezo zmeny. Ten dôvod, prečo my teraz navrhujeme túto zmenu, treba vnímať v širšom kontexte a v súvislosti konkrétne s tými previerkami.
Inštitúcia Súdnej rady sa zaviedla zatiaľ najrozsiahlejšou novelou (.pdf) Ústavy SR (článok 141) v roku 2002:
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
Jej kompetencie a kreovanie bližšie určuje zákon č.185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2002 (konkrétne pozri §3, §10, §24 a §25). Tento zákon bol síce niekoľko krát novelizovaný v rokoch 2003-2004, ale ani raz sa zmeny netýkali systému voľby predsedu Najvyššieho súdu.
Oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady navrhovala Lucia Žitňanská už ako ministerka spravodlivosti a v januári tohto roku to navrhla znovu. V oboch prípadoch chýbala podpora Smeru-SD.
Demagog.SK neskúma, či Žitňanská pri svojich návrhoch konala "jednoúčelovo", výrok ministra Boreca však označujeme ako pravdivý, pretože ním navrhované zmeny sú širšie a zahŕňajú viacero oblastí, vrátane spomínaných bezpečnostných previerok.