Radoslav Procházka
#SIEŤ
Napríklad rád by som použil článok 101 odsek 1 v spojení s článkom 102 písmeno R Ústavy SR na kontrolu, aktívnu kontrolu toho, ako vláda plní svoje programové vyhlásenia. Ak môžem teda konkrétne ešte dvoma vetami to dopovedať, chcem sa raz mesačne zúčastniť aktívne zasadnutia vlády a raz štvrťročne chcem verejnosti ponúknuť podrobné hodnotenie toho, ako vláda plní svoje programové vyhlásenie.
V prípade tohto výroku sme overovali, či Radoslav Procházka uvádza kompetencie prezidenta SR v správnom kontexte. Keďže spomínané články Ústavy SR umožňujú prezidentovi vyžadovať informácie od vlády SR, a zároveň sa prezident môže zúčastňovať aj rokovania vlády, výrok hodnotíme ako pravdivý. Treba však poukázať aj na skutočnosť, že právomoci prezidenta v súvislosti s kontrolou vlády sú obmedzené. Na základe článku 102, písmena r), Ústavy SR má síce prezident oprávnenie vyžiadať si od vlády alebo jej člena informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale nie je určená jej forma a ani fixne stanovená doba odovzdania týchto informácií prezidentovi po odoslaní žiadosti. Oslovenú vládu alebo jej člena tiež Ústava nezaväzuje takejto požiadavke vyhovieť.
(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
Čl. 102
(1) Prezident
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.
Podľa Alexandra Bröstla (Ústavné právo Slovenskej republiky,Plzeň: Aleš Čeněk, 2010., pozn.), pri vyžadovaní informácií od vlády či jej jednotlivých členov, prezident nemá ústavne určenú formu, v ktorej môže toto svoje ústavné právo uplatniť. Z prejavu jeho vôle však musí byť zrejmé, že sa ním obracia na vládu alebo jej člena, a že vyžaduje poskytnutie informácie potrebnej na plnenie jej úloh. Táto jeho žiadosť môže obsahovať jednu alebo viacero požiadaviek na poskytnutie detailnejších a všeobecnejších informácií o otázkach spadajúcich do okruhu právomocí vlády SR alebo jej člena. Ústava expressis verbis neupravuje záväzok vlády alebo jej člena tejto požiadavke vyhovieť. Taký záväzok však možno odvodiť z ústavnej zásady vzájomnej spolupráce oboch zložiek výkonnej moci. Ústavný súd v uznesení sp.zn.:I. ÚS 7/96 skonštatoval, že jeho súčasťou je i jeho splnenie v určitej dobe, ktorá nie je fixne stanovená. Dĺžka tejto doby je závislá od detailnosti požiadaviek prezidenta a on nie je oprávnený určiť lehotu, v ktorej mu má byť lehota zaslaná.