Zsolt Simon
Keď som bol minister 2002-2006, v tom období trebárs na posty generálnych riaditeľov vyberal úrad pre štátnu službu. Ani nie samotné ministerstvo, ale úrad pre štátnu službu a vtedy bola povinnosť zverejniť každé jedno pracovné miesto v médiách. Každé jedno pracovné miesto, o ktoré sa súťažilo tak sa muselo zverejniť.
Ministerské rodinkárstvo, potraviny a problémy polnohospodárov - 07.10.2013
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Úrad pre štátnu službu musel zverejniť každé štátno-zamestnanecké pracovné miesto. Podľa Štúdie Staroňovej a Láštica je pravdou, že Úrad vyberal ľudí na posty generálnych riaditeľov sekcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Dnes už neexistujúci Úrad pre štátnu službu vznikol zo zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v marci 2002 a zanikol v máji 2006. Zsolt Simon bol v úrade od 16. októbra 2002 – 4. júla 2006. Posledné približne dva mesiace nefungoval Úrad pre štátnu službu.
Zsolt Simon správne tvrdí, že vtedy bola povinnosť zverejniť každé jedno štátno-zamestnanecké pracovné miesto. Zákon č. 312/2001 Z.z. hovorí:
"§ 6, (2) Úrad pre štátnu službu
k) zverejňuje informácie o voľných štátnozamestna-neckých miestach v štátnej službe".
Z. Simon však nesprávne tvrdí, že ľudí na posty generálnych riaditeľov vyberal Úrad pre štátnu službu. Úrad pre štátnu službu robil výberové konania na na službu v služobných úradoch. Tieto služobné úrady na ministerstvách potom vykonávali výberové konania na napr. posty generálnych riaditeľov.
Zákon č. 312/2001 Z.z. hovorí, že Úrad pre štátnu službu okrem iného:
§ 6, (2) Úrad pre štátnu službu
f) vykonáva výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu; výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonávajú tieto služobné úrady."
§ 7
Služobný úrad
(1) Služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
Služobný úrad
(1) Služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
Štúdia K. Staroňovoj a E. Láštica Teória a prax Úradu pre štátnu službu (s. 17) uvádza, že úrad postupne od roku 2003 strácal kompetencie výberu a delegoval konania na na jednotlivé služobné úrady. Bol však zodpovedný za výber generálnych riaditeľov sekcií, tak ako uvádza Z. Simon.
"Úrad pre štátnu službu delegoval vykonávanie výberového konania na jednotlivé služobné úrady, hoci bol formálne zodpovedný za nábor, výber a menovanie. Umožnila mu to novela zákona o štátnej službe, ktorá nadobudla účinnosť 1.januára 2003, ako aj vyhláška Úradu pre štátnu službu č. 93/2003 Z. z, ktorá poverila riaditeľa ÚŠS delegovať kompetencie v oblasti prijímania pracovníkov na služobné úrady (t.j. na ministerstvá), aby sa urýchlil proces prijímania pracovníkov. Proces prijímania zamestnancov sa tak začal postupne vracať opätovne do rúk ministerstiev (pozri tabuľku 1). V praxi to prebiehalo tak, že Úrad pre štátnu službu zverejnil voľné miesto, dohliadol na vytvorenie výberovej komisie a služobný úrad zodpovedal za samotný výber úradníkov. Úrad pre štátnu službu bol zodpovedný len za výber vedúcich (služobných) úradov a generálnych riaditeľov sekcií."
Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2013