DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ján Figeľ

KDH

Na tých úsekoch (diaľničné úseky, pozn.), ktoré už bežia, je rozdiel oproti vami podpísaným cenám 700 miliónov eur.

Kauza SPP - 23.09.2013
Neoveriteľné



Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic medzi súčasnou koalíciou a opozíciou sme v minulosti overovali už viackrát (V politike, 23. októbra 2011, V politike 19. február 2012,V politike 26. február 2012, Na telo 6. marec 2012). Objektívne nie je možné porovnať v tomto prípade rovnaké kategórie, z dôvodu odlišných spôsobov financovania. Na druhej strane je názor na celú problematiku značne politický, výrok preto aj tento krát označujeme za neoveriteľný.

Dňa 12. januára 2012 HNonline avizovali, že rezort dopravy na čele s Jánom Figeľom ušetril 700 miliónov oproti PPP projektom, ktoré plánovala Ficova vláda. Jedná sa o tieto štyri úseky: 


Náklady PPP v mil. eurPredpoklad pred tendromsumy víťazov tendra
úsek Dubná Skala - Turany343 mil. eur334 mil. eur137,7 mil. eur
úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur213,2 mil. eur114,6 mil. eur
1. úsek Jánovce - Jablonov136 mil. eur94,6 mil. eur59,9 mil eur
2. úsek Jánovce - Jablonov282,2 mil. eur270 mil. eur120 mil. eur
Spolu1129,2 mil. eur911,8 mil. eur432,2 mil. eur
Zdroj: SME (27. septembra 2011)

Momentálne je podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti vo výstavbe vyše 83 kilometrov diaľnic, z čoho takmer 47 kilometrov tvorí výstavba diaľnice D1, na ktoré sa ušetrená suma 700 miliónov vzťahuje.

Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu.

Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. 

PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne:

  • konkrétna verejná služba nie je poskytovaná priamo verejnou inštitúciou, ale súkromným subjektom (protihodnota vo forme koncesie alebo inej platby od verejného partnera)
  • súkromná inštitúcia je účastníkom projektu PPP od svojho počiatku, spolupracuje na jeho príprave, zaisťuje finančné zdroje na výstavbu, realizuje investície, poskytuje služby
  • vzťahy medzi partnermi pri realizácii projektu verejných služieb sú dlhodobé (v prípade projektov, ktoré vyjednávala minulá vláda to bolo obdobie 30 rokov)
  • zodpovednosť za poskytovanie služby sa presúva na súkromný subjekt, ktorý ručí za kvalitu, množstvo, dostupnosť a ďalšie dohodnuté parametre verejnej služby
  • riziká sú medzi partnermi rozdelené
  • subjekty verejného sektora vystupujú v úlohe klienta, definujú štandardy požadovaných služieb, sú oslobodené od riešenia technických a organizačných otázok, ktoré sa prenášajú na privátneho partnera


Z uvedeného je teda jasne viditeľný rozdiel medzi PPP a klasickou formou verejného obstarávania (VO), ktoré je založené na súťaži a jednorazovej realizácii stavby. Po ukončení stavby prechádza na verejný sektor prakticky celá zodpovednosť za riziká stavby (údržba, prevádzka.. ), a to počas celej doby, na ktorú bolo partnerstvo uzavreté.

Tu však opäť treba upozorniť na dôležitú vec, ktorá patrí aj k hlavným argumentom zástancov PPP projektov. PPP projekty je potrebné chápať v dlhodobom horizonte, a to najmä v súvislosti s hodnotou diela a peňazí po celú dobu partnerstva. Ako uvádza Asociácia PPP: súkromný partner, ktorý zabezpečuje financovanie, musí započítať cenu peňazí na celú dobu prevádzkovania projektu (100 EUR dnes má vyššiu hodnotu ako 100 EUR o 10 rokov).

Celkové náklady na realizáciu stavieb v rámci PPP sú preto aj vyššie, no o to diskutabilnejšie, do akej miery súkromní partneri vedia reálne odhadnúť ich výšku na takú dlhú dobu vopred. V prípade plánovaných troch balíkov to bolo 30 rokov, počas ktorých by Slovensko každoročne od roku 2014 splácalo 700 mil. eur, čo bolo v tom čase zhruba päť percent plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu.

PPP projekty a verejné zákazky sú aj z uvedených informácií veľmi odlišné systémy financovania, a preto sa domnievame, že ich v tejto rovine nemožno objektívne porovnávať. Verejné obstarávanie je jednorazovou investíciou v aktuálnej finančnej hodnote, zatiaľ čo PPP projekt ráta s akousi dhodobou prognózou, ktorá je ťažko overiteľná v tom, do akej miery sa bude zhodovať s realitou o niekoľko rokov.

Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2013
success
error