V novej akcionárskej zmluve sa riešenie sporov riadi podľa anglického práva, tak ako uvádza Figeľ. V starej akcionárskej zmluve sa tiež riadilo podľa anglického práva, no v prípade ak nešlo o záväzné ustanovenia právneho poriadku SR a medzinárodných zmlúv. V skutočnosti, sa tak stará akcionárska zmluva sa neriadila výhradne slovenským právom, ale len v prípade záväzných ustanovení. Ján Figeľ sa opomenutím tejto výnimky dopúšťa zavádzania. 

V Akcionárskej zmluve  sa na strane 111 v článku 60 Rozhodné právo a riešenie sporov uvádza:

"Táto Zmluva vrátane rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 60.2 a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo s ňou súvisiace sa riadia a vykladajú podľa anglického práva." 

Ako uvádza právna analýza privatizácie SPP, stará akcionárska zmluva bola podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných (záväzných) ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide teda oproti starej akcionárskej zmluve o rozdiel vypustením výnimky o uplatnení slovenského práva.

"Zmluva o kúpe a predaji akcií a Akcionárska zmluva spolu tvoria tzv. Úplnú zmluvu. Táto Úplná zmluva je podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná."