Vybudovanie II. etapy juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín (JVO) bolo schválené v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja v roku 1998 a v náväznosti na I. etapu stavby. Potreba dokončenia výstavby obchvatu vyplynula z dopravnej prognózy, ktorá v prípade nevybudovania JVO predpovedala prehlbovanie dopravných problémov mesta Trenčín a opakujúce sa dopravné kolapsy od roku 2030 (.pdf, s. 5). V roku 2008 bol tento zámer predložený mestom Trenčín na posúdenie z hľadiska vplyvov na životné prostredie. V zámere nebolo termín začatia a skončenia výstavby vôbec uvedený (.pdf, s. 10), v záverečnom stanovisku z roku 2010 bol začiatok výstavby stanovený na rok 2015 a ukončenie na rok 2020 (.doc, s. 3). Výstavba juhovýchodného obchvatu Trenčína v súčasnosti skutočne nie je žiadnou z priorít štátu, ten sa od nej dištancoval už v roku 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa materiálov, ktoré Demagogu.SK zaslala hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová,"už v roku 1974 sa v územnom pláne mesta počítalo s juhovýchodným obchvatom, no v inom trasovaní, lebo vtedy bol územný plán navrhnutý inak a aj mesto malo vyzerať inak." 

V zmienenom záverečnom stanovisku sa Ministerstvo dopravy SR (MD SR) vyjadrilo o výstavbe JVO ako o záležitosti Trenčína a predpokladá, že ju mesto bude financovať z vlastných zdrojov. Taktiež pripomenulo, že navrhovaná výstavba nie je v programoch výstavby ciest I. triedy rezortu dopravy do roku 2014 zahrnutá (.doc, s. 13). V období rozhodovaní o variantách výstavby JVO teda nebola pre štát táto činnosť prioritná, resp. ani pozvažovaná za záležitosť, ktorú by mal riešiť. 

Najaktuálnejší strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 v sekcii Problémy z oblasti infraštruktúry uvádza, že najviac silno preťažených ciest I. triedy je v Trnavskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji (až cca 50 % ich dĺžky) (.pdf, s. 21). Na základe toho by sa dalo predpokladať, že štát bude výstavbu trenčianskeho JVO, ktorý by viedol aspoň k odľahčeniu dopravnej situácie v krajskom meste, do istej miery podporovať. Medzi strategické opatrenia v cestnej doprave však nie je daná výstavba zahrnutá. Strategický plán rozvoja dopravy tematizuje z oblasti Trenčianskeho kraja len projekt väčšieho rozmeru, a síce zlepšenie prepojenia Trenčína, Zvolena/Banskej Bystrice a Košíc, tzv. stredoslovenskej cestnej osi západ - východ (.pdf, s. 66). Pre priority v cestnej infraštruktúre štátu viď tabuľku nižšie (.pdf, s. 119):