Európska komisia každoročne vydáva správy týkajúce sa pokroku členských štátov v rôznych oblastiach ekonomického aj spoločenského života. Ako je uvedené nižšie, Európska komisia má skutočne výhrady voči Slovensku vo všetkých oblastiach, ktoré uvádza Remišová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V hodnotiacej správe pre Slovensko vydanej v marci 2018 Európska komisia uvádza, že oproti predchádzajúcim rokom Slovensko urobilo veľmi malý progres v transparentnosti vo verejnom obstarávaní. Žiadny pokrok nevidí Európska komisia v boji proti korupcii (.pdf, s. 4). Komisia Slovensku rovnako vyčíta vysokú fluktuáciu zamestnancov v administratíve, ktorí pracujú s eurofondmi. Tí sa menia podľa politických cyklov, čo vedie k zníženiu kontinuity a efektivity práce (.pdf, s. 36).

Boju proti podvodom s eurofondmi sa venuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý zriadila Európska komisia. Výsledky svojej práce zverejňujú vo výročných správach. V správe pre rok 2016 (najaktuálnejšia) sa uvádza, že slovenské úrady zistili 1360 prípadov podvodného alebo chybného čerpania eurofondov. Na základe toho Slovensko prišlo až o 13,14 % platieb z fondov, čo je najvyšší percentuálny podiel zo všetkých krajín EÚ. Podľa vyšetrovaní OLAF-u Slovensko muselo 2,55 % z už vyplatených eurofondov vrátiť (.pdf, s. 31). Aj to predstavuje najvyššie percento spomedzi členských krajín.

Dôveryhodnosť súdov krajín EÚ sa zverejňuje v Európskom porovnávacom prehľade súdnictva (EU  Justice Scoreboard). Skúma sa nezávislosť, kvalita a efektivita súdneho systému. Vo vnímaní nezávislého súdnictva občanmi patrí Slovensko dlhodobo na najspodnejšie priečky. Na poslednom mieste sa Slovensko ocitlo už dva roky po sebe. V roku 2016 slovenským súdom dôverovalo len približne 21 % občanov (.pdf, s. 35). O rok neskôr sa dôveryhodnosť o niečo zvýšila na približne 23 %, avšak stále sme sa umiestnili na poslednej priečke (.pdf, s. 37).