Európska centrálna banka (ECB) v roku 1998 definovala, že cenová stabilita bude dodržaná ak nárast v cenách podľa indexu (HICP) bude nižší ako dve percentá. V roku 2003 ECB špecifikovala, že je cieľom udržiavať mieru inflácie menej ako dve percentá, ale blízko k tejto hodnote v stredno-dobovom výhľade. Podľa údajov Štatistického úradu bol počas posledných 10 rokov trend zvyšovania priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Podľa indexu cien HCIP, ktorý meria infláciu, Slovensko malo v roku 2017 infláciu na úrovni 1,4 % a to po trojročnom období s defláciou. Dopytový efekt je ekonomická teória ktorá hovorí o vplyve rastu mzdy na infláciu, preto môžme považovať tento výrok za pravdivý. 

Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 sa má v strednodobom horizonte inflácia dostať na úroveň 2,3 % (.pdf, s. 5)

EuroEkonóm.sk vysvetľuje dopytový efekt: „ak rast nominálnej mzdy prevýši rast produktivity a teda aj skutočného produktu (ktorý môže zodpovedať potenciálnemu) – dôjde k inflácií.” 

Zmluva o Európskej únii 2012/C 326/01 v protokole č. 4 o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) určuje týmto organizáciam udržiavať cenovú stabilitu. Na základe tejto zodpovednosti rada ECB prijala v roku 1998 opatrenie na udržiavanie inflácie pod dvoma percentami. ECB vo svojej výročnej správe za rok 2016 tento cieľ opätovne potvrdzuje: "Cieľom menovopolitických opatrení, ktoré ECB prijala v posledných rokoch, bola podpora hospodárskeho oživenia v eurozóne a návrat miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte." (.pdf, s. 43)