Československo patrilo medzi socialistické krajiny s centrálne plánovaným hospodárstvom, ktoré v minulom storočí mohutne investovali do obrany a aj do výroby zbraňových systémov. Rast vojenských výdajov začal po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy a trend zbrojnej výroby narastal až do roku 1968. Podiel Slovenska na výrobe zbraní bol nadpolovičný, v roku 1989 dokonca dosiahol úroveň 60 %. Podiel výdajov na obranu na HDP sa pohybovalo medzi 5 až 7 %, s každoročne sa meniacou tendenciou. Na Slovensku sa v období 1952 až 1989 vyrobilo celkovo 45 tisíc obrnených vozidiel. Náš export smeroval najmä do štátov ZSSR, NDR a Poľska. Spomedzi nesocialistických (spriatelených krajín) smeroval export hlavne do arabských krajín, najmä do Líbye, Iraku, Egyptu či Jemenu. Dôležitými subjektami zbrojnej výroby na Slovensku boli ZTS Dubnica nad Váhom, PS Považská Bystrica, PPS Detva a aj ďalšie. 

Významnú rolu však hrali celkovo aj závody ťažkého strojárstva. Ako názorný príklad možno uviesť Východoslovenské železiarne (VSŽ), v ktorých sa vyrábali plechy, karosérie, oceľové pásy či rôzne strojárske výrobky. VSŽ zamestnávali desaťtisíce ľudí a výrobky vyvážali do celého sveta. V Košiciach sídlili aj Východoslovenské strojárne so špecializáciou na pneumatické buchary, trecie vretenové lisy, prevodovky, vagónové cisterny či automiešače betónu. Tatravagónka Poprad bola významným výrobcom vlakových vagónov.