Európska komisia rozdelila Slovensko v štúdii na 4 oblasti: BSK, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský región. Najvyššie sa umiestnil bratislavský kraj. Ekonomická výkonnosť regiónov bola v rebríčku vyjadrená v HDP na obyvateľa po zohľadnení parity kúpnej sily. V ukazovateli HDP na obyvateľa je BSK na 3. mieste (v roku 2013 bola 6.). Vyššie je len nemecký Hamburg a Luxemburg.  V rovnakej štúdii však už podľa indexu konkurencieschopnosti skončila Bratislava na 96. priečke (z 263) Zvyšné regióny Slovenska výrazne zaostávajú (.pdf, s. 226)

Ekonomický analytik Kamil Boros uviedol, že takýto výsledok súvisí s centralizáciou slovenskej ekonomiky v Bratislave, kde sú veľké firmy aj väčšina štátnych inštitúcií. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu aj reálne vyšší počet obyvateľov, ktorý v Bratislave pracuje, no nemá v nej bydlisko. Všetky tieto faktory nadhodnocujú BSK v rebríčku.

V slovenských pomeroch hodnotí prosperitu BSK napríklad štúdia Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied z roku 2014, kde sa Bratislava podielala v roku 2011 na tvorbe HDP 27,58 %, čo je najviac zo všetkých 8 krajov. Druhý skončil Trnavský kraj s 11,49 %, čo je viac než dvojnásobne menej (.pdf, s. 7). Podľa výpočtov Trendu na základe údajov z Eurostatu je zase HDP na osobu v BSK 33 900 eur, zatiaľ čo pri ostatných regiónoch Slovenska (podľa štúdie troch) je to najviac 13 100 eur. To, že je Bratislava najbohatší región potvrdzuje v anaýze z roku 2016 aj UniCredit Bank, ktorá dodáva, že HDP na obyvateľa BSK presahuje 2,5 násobok slovenského priemeru.