Súčasný minister financií sa nemýli v tom, že daňová medzera na Slovensku dosiahla svoj vrchol v roku 2012 v období kolapsu finančnej správy. Od tohto roku sa daňová medzera znižuje. Okrem kolapsu prispelo k jej nárastu aj mnoho ďalších faktorov, medzi inými nadmierna daňová regulácia, zmeny v pracovnej záťaži daňových kontrolórov, či zvýšenie sadzby DPH na 20 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Medzi rokmi 2000 a 2015 sa daňová medzera vyvíjala nasledovne (údaje sú v % z potenciálnej DPH):

Daňová medzera sa definuje ako rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou a zámermi legislatív. Nedá sa pritom povedať, že daňová medzera automaticky znamená daňové úniky, ukazovateľ zahŕňa aj neúmyselne nepriznanú daňovú povinnosť.

Odhad veľkosti daňovej medzery sa robí podľa rôznych metodológií, Európska komisia má snahu vytvoriť jednotný postup, aby sa mohli krajiny EÚ vzájomne porovnať. Takouto štúdiou je "Study and Reports on the VAT Gap" (,pdf), najnovšia edícia je z roku 2017 a pracuje s údajmi z roku 2015. Odlišná metodika vedie k mierne odlišným číselným hodnotám ako prezentoval Inštitút finančnej politiky, ale štruktúra vývoja je rovnaká (vrchol v roku 2012).

Za vlády Roberta Fica (SMER-SD) v období 2006-2010 došlo k značnému nárastu celkovej straty z daňových príjmov. Ako Demagog.SK overil už v júni 2012, výber DPH bol v týchto rokoch "prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010)". 

Doterajší vrchol však daňová medzera dosiahla v roku 2012 na konci vlády Ivety Radičovej, kedy bol ministrom financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). V januári 2012 nastal kolaps informačného systému finančnej správy (FS SR). Z dôvodu nefunkčnosti systému neboli daňové úrady schopné zaistiť bežnú agendu, ako napríklad vratky DPH alebo daňové kontroly. Problémy boli spôsobené prechodom z pôvodného systému RDS na nový informačný systém KONS (téme sa Demagog venoval napríklad už vo februári 2012), a v náväznosti naň poslanci parlamentného výboru pre financie a rozpočet vytvorili monitorovací výbor a schválili poslanecký prieskum vo finančnej správe.

Kolaps na FS v roku 2012 skúmali analytici bánk, či externí odborníci zo SAV a Štatistického úradu SR. Medzi príčiny kolapsu FS a úniku daní patrilo podľa hovorkyne Finančného riaditeľstva SR Gabriely Dianovej aj veľké množstvo daňových kontrol otvorených koncom roka 2011. Za neefektívnymi kontrolami stáli aj legislatívne zmeny vykonané v októbri 2012 (teda už v období druhej vlády Roberta Fica), ktoré sa týkali pracovnej vyťaženosti kontrolórov a zamerania daňovej kontroly, a kontrolu skomplikovali. Ďalším faktorom pre vyhýbanie sa plateniu daní bolo vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a regulácie. "Najmä v čase krízy, keď je nutné prehodnocovať všetky výdavky, sú podnikatelia k takému správaniu tlačení ešte väčšmi. Nezaplatenie daní v plnej výške sa pre podnikateľa môže stať otázkou prežitia. Z dlhodobého hľadiska sú jedinými efektívnymi nástrojmi boja proti daňovým únikom zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, zjednodušenie daňového systému a zrušenie zbytočných regulácií", vyhlásil analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Do úvahy bolo v tom období potrebné brať aj dozvuky globálnej hospodárskej krízy z roku 2007.

Od roku 2004 na Slovensku platila jednotná sadzba DPH 19%. Od 1. januára 2011 bola DPH zvýšená na 20 %. Vláda Ivety Radičovej týmto krokom sledovala zníženie verejného deficitu na 4,9 percenta HDP. Zvýšenie dane malo byť dočasné a na úroveň 19 % sa mala DPH vrátiť po poklese deficitu pod 3 % HDP. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z marca 2012 sa štandardne predpokladá, že "s rastúcou priemernou sadzbou DPH pravdepodobne klesá výnos DPH" (.pdf, s. 23).