Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb bola prijatá 16. decembra 1996. Táto smernica sa týka podnikov, pôsobiacich v určitom členskom štáte EÚ, ktorí vysielajú svojho pracovníka do iného členského štátu  "v rámci poskytovania nadnárodných služieb." 

V máji 2014 však bola prijatá "Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb," ktorá dbá najmä na prísnejšiu kontrolu dodržiavania práv vyslaných pracovníkov v rámci EÚ, no vo svojom čl. 21 tiež napríklad žiada, aby "vyslaní pracovníci ... mali právo získať od hostiteľského členského štátu všeobecné informácie o vnútroštátnom práve a/alebo praxi, ktoré sa nich uplatňujú." 

Revízia samotnej smernice o vysielaní pracovníkov bola navrhnutá Európskou komisiou 8. marca 2016. Komisia v krátkom informačnom bulletine zo septembra 2017 (.pdf) predstavuje najdôležitejšie body danej revízie, ako aj chronologický postup prijímania tejto revízie. 

Kľúčovým bodom je zákaz tzv. sociálneho dumpingu, ktorý zapríčiňuje, že vyslaní pracovníci sú často vyplácaní podľa mzdových podmienok, platných v ich domovskej krajine, namiesto toho, aby dostávali mzdu, ktorá zodpovedá platovým podmienkam v hostiteľskej krajine. Komisia sa tomu pokúša v danej revízii zabrániť prijatím zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste. 

Medzi dôležité zmeny patrí aj skutočnosť, že pravidlá stanovené vo všeobecne platných kolektívnych zmluvách by sa podľa tejto reformy mali povinne uplatňovať na vyslaných pracovníkov vo všetkých odvetviach hospodárstva, pričom dnes to platí len v prípade odvetvia stavebníctva. 

Bulletin ďalej informuje o už spomínanom časovom harmonograme, podľa ktorého v júli 2016 EK potvrdila, že uvedený návrh revízie je v súlade s princípom subsidiarity (prijímania opatrení na čo najnižšej možnej úrovni rozhodovania). V októbri 2017 má napokon prísť k hlasovaniu o návrhu v Európskom parlamente a k rokovaniu v Rade EÚ. 

V auguste 2016 agentúra v TASR v súvislosti s postojom SR k predmetnému návrhu revízie smernice uviedla, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vystavilo spolu s ďalšími desiatimi členskými krajinami EÚ tomuto návrhu tzv. žltú kartu.

V článku je citovaná Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku, podľa ktorej "odôvodnené stanoviská zaslalo vrátane Slovenska 11 členských krajín únie, v ktorých uviedlo, že návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity, tým sa spustil proces žltej karty." Uvedené štáty mali napríklad obavu, že smernica obmedzí voľný pohyb služieb, čo odstráni konkurenčnú výhodu krajín s nižšími mzdami. 

V júli 2017 však minister práce, soc. vecí a rodiny Ján Richter o spomínanej "žltej karte" už nehovoril, uviedol však, že bol šokovaný zistenými rozdielmi medzi mzdami domácich a vyslaných pracovníkov zo Slovenska. Na základe toho povedal, že SR nebude mať výhrady k revízii tejto smernice.

O mesiac neskôr, tesne pred stretnutím s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Salzburgu sa premiér Robert Fico dokonca vyjadril: „Toto je téma, ktorá sa bude jasne dotýkať Slovenskej republiky. Sme pod tlakom umožniť pracovníkom z iných krajín prísť na Slovensko.“  Vo vysvetlení, prečo sa počas vtedajšej vládnej krízy zišla vláda SR na mimoriadnom rokovaní za účelom odsúhlasenia mandátu Ficovi na rokovanie s prezidentom Macronom, Úrad vlády uviedol, že „vyriešenie tejto témy je v národnoštátnom záujme Slovenska." Aj samotný Macron považoval túto tému za dôležitú, pričom sa vyjadril, že "súčasná prax pri vysielaní pracovníkov do iných krajín EÚ je zradou základných únijných zásad."

K návrhu smernice sa i v tomto čase ozývali protestné hlasy, tentoraz však od členov opozície a niektorých organizácií. Okrem Veroniky Remišovej sa k návrhu revízie smernice o vyslaných pracovníkoch negatívne vyjadril Richard Sulík, ktorý k návrhu uviedol: „Ak sa vzdáme všetkých nástrojov, ktoré môžu na Slovensku zvyšovať blahobyt rýchlejšie ako v západných krajinách, napríklad výhodného daňového systému, akými nástrojmi chceme dobiehať životnú úroveň západných krajín? Fico už vopred oznámil, že sa toho vzdáme." K odstráneniu tzv. sociálneho dumpingu dodal, že „je to protekcionizmus hrubého zrna. Je to rozhodnutie, ktoré je v rozpore so slobodou pohybu.“ K téme prechodného obdobia, ktorú vo svojom výroku otvára Remišová, sme však našli iba jej staršie vyjadrenie k tej istej problematike. V tomto vyjadrení zdôvodňuje potrebu (päťročného) prechodného obdobia zvýšenou administratívnou záťažou pre zamestnávateľov po implementácii revízie danej smernice. Ako príklad uvádza sektor poľnohospodárstva, kde sa podobne významné zmeny implementovali naraz a mali tvrdý dopad na slovenských poľnohospodárov. Nemáme však informácie o tom, že by si Slovensko prostredníctvom premiéra Fica takéto privilégium vyjednalo.

Ďalší slovenský europoslanec Eduard Kukan povedal, že predmetná revízia "nie je dostatočná, vyvoláva viac otázok ako prináša odpovedí," a terminológia, ktorú používa, sa mu zdá nejasná. 

Proti navrhovanej revízii sa napokon postavilo aj Združenie cestných dopravcov ČESMAD Slovakia, podľa ktorého "výrazne skomplikuje fungovanie medzinárodnej cestnej dopravy a spôsobí veľké administratívne a ekonomické problémy slovenským dopravcom." Spomínané "administratívne problémy," ktoré uvádza vo svojom výroku v podobe "ďalšej byrokracie" aj Remišová, však bližšie nešpecifikujú. Vo svojom vyhlásení sa zameriavajú na celkové vyňatie sektoru dopravy z pôsobnosti danej smernice, čo zdôvodňujú najmä zvýšenými nákladmi v už i tak mimoriadne konkurenčnom prostredí.