Veronika Remišová
Za ľudí
Pán Kažimír bol v Bruseli, mal prednášku a tam rozprával veci, o ktorých sme ho nikdy nepočuli hovoriť u nás doma. Napríklad zdieľanie spoločného dlhu. Spoločné európske dlhopisy. To znamená, že krajiny by ručili, vzájomne ručili za svoje dlhy.
Remišová v TA3 - 25.09.2017
Minister financií Peter Kažimír vo svojom prejave na výročnom stretnutí bruselského Bruegel inštitútu hovoril najmä o potrebe spoločnej fiškálnej únie štátov EÚ. Minister sa už v minulosti vyjadroval k niektorým týmto otázkam aj v slovenskom mediálnom priestore. O spoločných európskych dlhopisoch síce nejako obšírne na Slovensku nehovoril, no i vo svojej reči v Bruseli ich označil ako nepriechodné opatrenie a vyzval na vytvorenie alternatívnych riešení. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Minister financií Peter Kažimír vystúpil 7. septembra 2017 na každoročnom stretnutí bruselského ekonomického think-tanku Bruegel, Bruegel’s Annual Dinner 2017. Členmi tejto nezávislej skupiny sú vlády členov Európskej únie, medzinárodné korporácie a inštitúcie, skupina sa zameriava najmä na ekonomickú politiku.
Vo svojom prejave spomína európske dlhopisy ako najjednoduchšie ekonomické riešenie pre menšie krajiny eurozóny, avšak najťažšie z politického hľadiska. Podľa ministra potrebujeme preto nájsť iné alternatívy.
"It’s different for larger countries. But most countries in the eurozone aren’t actually that large. So if we go down this road, we need some kind of carrot. That is, some kind of a safe asset, through which fiscally responsible governments could finance themselves.
The Eurobond – yes, the taboo word! – so, the Eurobond would be the simplest solution in terms of economics, but I don’t need to tell you that it is by far the most difficult in terms of politics. So we need to look for alternatives."
The Eurobond – yes, the taboo word! – so, the Eurobond would be the simplest solution in terms of economics, but I don’t need to tell you that it is by far the most difficult in terms of politics. So we need to look for alternatives."
Hlavnou témou prejavu Petra Kažimíra je potreba fiškálnej únie, reformovanie eurozóny a integrovaná Európa. O prejave informuje v agentúrnej správe i TASR či finweb.hnonline.sk.
Minister financií teda naznačil, že európske dlhopisy nie sú politicky najlepšou alternatívou a postavil sa za myšlienku spoločnej fiškálnej únie.
Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov ekonóm Anton Marcinčin sa na svojom blogu zo septembra 2017 venuje problematike fiškálnej únie.
"Koordinujeme fiškálne politiky. S ostatnými štátmi zdieľame naše fiškálne plány, odkryli sme zdroje financovania verejných výdavkov, obmedzili sme svoju suverenitu vydávať verejný dlh a celkovým výsledkom je, že máme najlacnejšie financovanie dlhu. Výrazne pokročila spolupráca v oblasti daní, zvlášť v boji proti daňovým únikom, diskutujeme o koordinácii daňových systémov. Spoločné dane by boli jednoduchšie a výhodné najmä pre malé štáty a výrazne by zjednodušili podnikanie pre malé podniky. ... Budúcnosť je nevyhnutne aj v koordinácii hospodárskej politiky."
Fiškálna politika je "súbor pravidiel a opatrení, ktorými vláda ovplyvňuje makroekonomické podmienky a teda vývoj ekonomiky štátu."
Fiškálna politika je "súbor pravidiel a opatrení, ktorými vláda ovplyvňuje makroekonomické podmienky a teda vývoj ekonomiky štátu."
"Jadro fiškálnej politiky tvorí ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s cieľom meniť kúpyschopný dopyt (anticyklická hospodárska politika) a tým výšku a zmenu HDP (čiže produkciu a príjmy v ekonomike), ceny a zamestnanosť."
"Fiškálna zmluva (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii) je medzivládnou zmluvou o sprísnení rozpočtovej disciplíny v EÚ. Zavádza pravidlá o vyrovnanom rozpočte, o povinnosti podávať predbežné správy o plánovanej emisii dlhopisov, pravidlo o neakmulácii dlhov mimo účtu verejnej správy, limituje výšku štrukturálneho deficitu i verejného dlhu."
"Fiškálna zmluva (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii) je medzivládnou zmluvou o sprísnení rozpočtovej disciplíny v EÚ. Zavádza pravidlá o vyrovnanom rozpočte, o povinnosti podávať predbežné správy o plánovanej emisii dlhopisov, pravidlo o neakmulácii dlhov mimo účtu verejnej správy, limituje výšku štrukturálneho deficitu i verejného dlhu."
Výrok Veroniky Remišovej napovedá, že názory, ktoré Peter Kažimír vo svojom bruselskom prejave vyjadril, neodzneli v takejto forme aj v slovenskom mediálnom priestore.
Aj v minulosti sa však Peter Kažimír vyjadroval za väčšiu integráciu Európy. Napríklad vo februári 2013 uverejnil portál openiazoch.zoznam.sk správu SITA, v ktorej minister vyjadruje názor, že "...hlbšou integráciou by sa vyriešilo veľa zostávajúcich otázok a problémov súvisiacich s krízou v eurozóne. Bez integrácie hrozí jej zánik." Ďalej nasleduje i citácia ministra o fiškálnej únii: "Európska komisia nás vyzýva k fiškálnej konsolidácii, ktorá je priateľská k rastu. Každá konsolidácia je však k rastu nepriateľská. Môžeme sa akurát snažiť minimalizovať škody." Tieto tvrdenia zazneli na Tatra Summite v Bratislave.
28. júla 2017 priniesol portál ofinanciách.sk správu SITA, ktorá informuje o záveroch diskusie Petra Kažimíra a francúzskeho ministra financií Bruna Le Maire, ktorí skonštatovali, že: "Eurozóna by sa mala v ekonomickej a fiškálnej oblasti ďalej integrovať."
Môžeme preto tvrdiť, že Peter Kažimír sa fiškálnej politike a integrácii európskych štátov venoval i v minulosti. Nepodarilo sa nám však dohľadať výroky, ktoré by napríklad naznačovali potrebu alternatívy k európskym dlhopisom (eurobondy).Nevieme jednoznačne potvrdiť, že by sa minister venoval všetkým témam, ktoré načrtol vo svojom prejave, aj v slovenskom mediálnom priestore.
Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2017