Marek Krajčí
OĽaNO
...ten spomínaný katalóg výkonov, ktorý definuje cenu bodov za jednotlivé výkony, je extrémne starý, z roku 1995. Dodnes ho nikto nezmenil a tým pádom majú poisťovne aj obrovský by som povedal priestor rozhodovať sa sami, čo za čo nakúpia a čo z tých nových diagnostických terapeutických postupov budú preplácať a akým spôsobom...
Drucker a Krajcí v O5M12 - 18.09.2017
Koncepcia tzv. bodovníka zdravotných výkonov bola urobená podľa nemeckého vzoru už v roku 1993. Nie je však pravda, že by bol nebol od roku 1995 zmenený, stalo sa tak niekoľkokrát, no údajne nikdy nie dostatočne efektívne. Aktuálne je však bodový systém nezmenený od roku 2005 a v praxi závisí výška platieb na dohode poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poisťovní. Je pravda, že kvôli neaktuálnosti a deregulácii majú poisťovne rozhodovací priestor pri výške a spôsobe platieb. Výrok Mareka Krajčího hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa textu autora MUDr. Tomáša Szalaya, PhD., výkonného riaditeľa neziskovej organizácie Health Policy Institute (HPI) je situácia okolo zoznamu zdravotných výkonov zmätočná. Stále sa, údajne zo zotrvačnosti, používa tzv. „nemecký“ zoznam výkonov s bodovým ohodnotením z 90-tych rokov, napriek tomu, že neexistuje právny predpis, ktorý by ho aktuálne upravoval.
Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente (.pdf, s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom.
Podľa odstavca č. 3 sa minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ustanovuje na 0.019916 eura a maximálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na 0.029875 eura. Nariadenie vlády ďalej upravuje i minimálne výšky úhrady pre ambulancie lekárskej služby prvej pomoci.
Podľa textu autora MUDr. Tomáša Szalaya, PhD., výkonného riaditeľa neziskovej organizácie Health Policy Institute (HPI) je situácia okolo zoznamu zdravotných výkonov zmätočná. Stále sa, údajne zo zotrvačnosti, používa tzv. „nemecký“ zoznam výkonov s bodovým ohodnotením z 90-tych rokov, napriek tomu, že neexistuje právny predpis, ktorý by ho aktuálne upravoval.
Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente (.pdf, s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom.
Podľa už spomínaného Tomáša Szalaya zaviedlo Ministerstvo zdravotníctva v roku 2004 dva pojmy, a to Katalóg zdravotných výkonov (skrátene Katalóg) a Zoznam zdravotných výkonov (skrátene Zoznam). Prvý menovaný bol prehľadom všetkých zdravotných výkonov, Zoznam bol výberom výkonov z Katalógu, ktorý sa držal diagnostických a terapeutických štandardov, vrátane indikačných a frekvenčných obmedzení pre dané ochorenia. V roku 2008 bol však Zoznam zrušený a Katalóg premenovaný na Zoznam zdravotných výkonov.
O týchto legislatívnych procesoch informoval v článku aj profesor Kováč, ktorý uvádza, že tvorba nového zoznamu zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 Z. z. začala až po schválení koncepcie tvorby zdravotných výkonov v apríli 2008. Na zozname zdravotných výkonov pracovala katalogizačná komisia, avšak po parlamentných voľbách v roku 2010 začala vláda presadzovať DRG systém, ktorý začal tvoriť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa nemeckého vzoru. DRG (Diagnosis Related Groups) je "...klasifikačný systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady hospitalizácii podľa diagnóz a diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a ekonomickými nákladmi".
Je však potrebné podotknúť, že Zoznam zdravotných výkonov (alebo i Katalóg zdravotných výkonov) nie je synonymum pre tzv. bodovník. Zoznam totiž nemusí obsahovať i bodové ohodnotenia. Ako už bolo povedané, "nemecký bodovník" z 90-tych rokov bol od tej doby aspoň čiastkovo upravovaný, preto nie je pravdou, že by nebol dodnes pozmenený. Napríklad Zoznam zdravotných výkonov a ich bodové hodnoty sú prílohou k nariadeniu vlády č. 226/2005 Z. z.
Tento zákon v § 1 (odstavec 2) definuje i bodový systém. Zdravotné výkony sa „...ohodnocujú počtom bodov uvedených v zozname zdravotných výkonov...“.
Podľa odstavca č. 3 sa minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ustanovuje na 0.019916 eura a maximálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na 0.029875 eura. Nariadenie vlády ďalej upravuje i minimálne výšky úhrady pre ambulancie lekárskej služby prvej pomoci.
Zákon teda stanovuje minimálnu výšku úhrady za jeden bod.
Podľa zdrojov sú však platobné mechanizmy a ceny v zdravotníctve významne deregulované a výška platieb je postavená na dohode medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami. Túto prax potvrdil napríklad aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko v článku na portáli vzdravotníctve.sk v súvislosti s aktuálnym zavádzaním DRG systému. "Cena (pri DRG) nebude stanovená dohodou ako dnes, ale kalkuláciou s presnými pravidlami.“
Podľa názoru na blogu Doc. MUDr. Mgr. Tibora Hlavatého PhD. je "ďalším problémom je určovanie cien za výkony. Tie sa na Slovensku vyjednávajú medzi poisťovňami a poskytovateľmi doslova ako na blšom trhu, čisto iba podľa vyjednávacej sily."
Časť výroku Mareka Krajčího o veľkom rozhodovacom priestore pre poisťovne je pravdivá. Ako ďalej naznačuje, pri "nových diagnostických terapeutických postupoch" taktiež môže vznikať nejednoznačnosť, keďže zoznam výkonov nie je dostatočne aktualizovaný.
Rezort zdravotníctva totiž v správe pre SITA uvádza: "Aktuálne platný Katalóg zdravotných výkonov už nespĺňa potreby poskytovateľov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo všetkých špecializačných odboroch. Spektrum vykonávaných zdravotných výkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa od roku 2004 a 2005 výrazne rozšírilo".
Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017