SDKÚ-DS
Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%
Tento výrok zverejnil Pavol Frešo na svojom blogu, ktorý má vedený na stránke Denníka N. V predmetnom výroku však už nespomína, že do tohto dlhu Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) v roku 2009 nezarátal len zákonom určené záväzky, ale pripočítal tam aj ostatné nevysporiadané záväzky, čím reálnu hodnotu tohto dlhu umelo navýšil. Z uvedeného dôvodu považujeme prvú časť jeho výroku o celkovom zadlžení BSK v roku 2009 za zavádzajúcu, nakoľko nie je nikde bližšie uvedené, čo presne tie spomínané „ostatné nevysporiadané záväzky“ zahŕňajú.
Celkovou sumou dlhu vyššieho územného celku sa rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku. Do celkovej sumy dlhu vyššieho územného celku nezapočítavajú záväzky z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu, záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi vyšším územným celkom a orgánom podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 7 a 8 zákona č. 583/2004 Z.z.).
Percentuálne zadlženie vyššie územného celku sa následne určuje na ako pomer jeho dlhu k bežným príjmom tohto vyššie územného celku za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.
Na základe údajov zistených zo správ o záverečnom stave účtu BSK, ktoré sú zverejnené na jeho webovej stránke, sme zistili, že BSK malo v roku 2009 nesplatené úvery v celkovej výške 19 819 285,20 € (.pdf, s. 55) a v roku 2008 mal BSK bežné príjmy vo výške 2 969 327 tis. Sk (98 563 599,55 €) (.pdf, s. 57). Z tohto vyplýva, že miera zadlženia BSK v roku 2009 bola 20,11 % a teda nie 46,09 %. Rovnako je to uvedené aj na stránke INEKO, kde je dlh BSK v roku 2009 na úrovni 20 %.
Obdobným spôsobom vieme analyzovať aj druhú časť posudzovaného výroku, ktorá sa venuje už súčasnému obdobiu, a teda aprílu 2017. Na stránke BSK je uvedené, že dlh v máji 2017 bol na úrovni 36 299 501,03 €. Bežné príjmy BSK v roku 2016 boli vo výške 129 444 805,65 € (.pdf, s. 3). Celková výška dlhu v máji 2017 teda bola na úrovni 28,04 %, z čoho môžeme predpokladať, že miera zadlženia v apríli 2017 mohla byť na úrovni 28,25 % tak, ako to tvrdí Pavol Frešo. O tejto klesajúcej tendencii dlhu BSK, svedčia aj údaje zverejnené na stránkach INEKO.