Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo uviedol nepresnú hodnotu celkového dlhu BSK na konci roku 2009 a neoveriteľnú hodnotu celkového dlhu na konci apríla 2017.
Podľa výsledkov nezávislého inštitútu INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) bola hodnota celkového dlhu BSK na konci roku 2009 iba 20,30 % (namiesto 46,09 % uvedených Pavlom Frešom). Predseda ďalej uvádza výšku dlhu 28,25 % z apríla 2017, pričom podobná úroveň - 28,06 % je spomenutá i v správe na webovej stránke BSK. Nie je však podložená oficiálne vydaným dokumentom alebo iným zdrojom. Hodnota celkového dlhu je na konci roku 2016, na základe údajov v Návrhu Záverečného účtu BSK za rok 2016 (.pdf, s. 34), vyhodnotená ako 29,67 %.
Výrok Pavla Freša hodnotíme ako nepravdivý, pretože v jeho prvej časti uvádza výrazne nadhodnotenú výšku zadĺženia BSK v roku 2009 a hodnota dlhu z apríla 2017 v druhej časti výroku nie je jednoznačne overiteľná.

Celkový dlh je jedným z hlavných indikátorov finančnej stability, ktorú každoročne vyhodnocuje inštitút INEKO na základe údajov Ministerstva financií, platného zákona a vlastnej metodiky.

INEKO na svojej stránke ďalej presňuje spôsob spracovania výpočtov pred rokom 2012.

"Údaje o plnení zákonného dlhového kritéria nie sú pre obce a VÚC za roky 2006 až 2011 dostupné (MF SR nemá za dané obdobie k dispozícii údaje o návratných zdrojoch financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Celkový dlh obcí (VÚC) sme teda do roku 2011 aproximovali na základe dostupných údajov ako (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky - úvery od ŠFRB) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). Keďže sa nám takto počítaný dlh nepodarilo očistiť aj o záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, nemožno robiť závery na základe jeho porovnania so zákonným limitom na úrovni 60 %. Dlh, ktorý sme v období rokov 2006 až 2011 sledovali, teda vypovedá iba o tom, aké veľké záväzky obce (VÚC) mali, a to s jediným záverom – čím väčšie sú, tým väčšie potenciálne riziko z tohto zadlženia pre obec (VÚC) vyplýva."

Pavol Frešo sa stal predsedom BSK v novembri 2009 a vo výroku uvádza zadĺženie samosprávy v tomto období 46,09 %. Podľa údajov INEKO bol však celkový dlh na konci roku 2009 vo výške 20,30 %, čiže o 25,79 p.b. (percentuálnych bodov) menej ako uviedol predseda. 
Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2009 (.pdf) bola výška bankových úverov a výpomocí 19,819 milióna eur a výška bežných príjmov za rok 2008 (.pdf) v prepočte takmer 98,184 miliónov eur (2 957 903 tis. SK pri konverznom kurze 30,1260 SKK/EUR). Pomer týchto hodnôt teda tvorí celkový dlh 20,30 %.

Pavol Frešo ďalej vo výroku uvádza "dlh župy na úrovni 28,25 %" na konci apríla 2017. Na webovej stránke BSK bol v roku 2017 uverejnený článok s obrazovou prílohou - grafom, ktorý uvádza podobný celkový dlh, vo výške 28,06 % (vyčíslený ako 36,325 milióna eur) na konci apríla 2017. Nemáme k dispozícii oficiálnu správu na mesačnej alebo štvrťročnej báze, ktorá by potvrdzovala tieto údaje. INEKO zatiaľ údaje k roku 2016 nezverejnilo.

Najaktuálnejším zdrojom informácii je Návrh Záverečného účtu BSK za rok 2016 (.pdf), ktorý uvádza k 31.decembru 2016 dlh asi 29,67 % (Vyčíslený ako 37,067 milióna eur k 124,848 miliónov bežných príjmov za rok 2015).

Miera zadĺženia VÚC sa môže vyjadriť i pomocou súčtu záväzkov, zverejnených v účtových závierkach Bratislavského samosprávneho kraja. V minulosti tieto ukazovatele použil napríklad poslanec Milan Uhrík v diskusii Téma dňa - 16. mája 2017. Jeho výrok  pojednával o znížení dlhu Banskobystrického samosprávneho kraja o 33 miliónov eur a bol nami zhodnotený ako nepravdivý.

Údaje o výške súčtu záväzkov za daný rok sú dostupné v súvahe (na strane pasív, označenie B), pričom na presné posúdenie je potrebné uviesť aj výšku celkového majetku (na strane aktív, netto). Súvaha z roku 2009 v prípade BSK uvádza súčet záväzkov 27,241 miliónov eur (majetok spolu 200,909 milióna eur). V roku 2016 je v súvahe súčet záväzkov 44,679 miliónov eur (majetok spolu 258,051 miliónov eur).