Dlh obcí, miest a vyšších územných celkov legislatívne upravuje zákon c. 583/2004 Z.z. o rozpoctových pravidlách samosprávy; jeho výpocet najmä § 17 ods.7 a 8. Podla uvedeného paragrafu sa "celkovou sumou dlhu obce alebo vyššieho územného celku ... rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investicných dodávatelských úverov a rucitelských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku." Zákon dalej podrobne vymenúva zložky, ktoré sa do celkového dlhu (v našom prípade VÚC) nepocítajú. Ide napr. o "záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpecenie predfinancovania realizácie spolocných programov Slovenskej republiky a Európskej únie." Portál hospodarenieobci.sk, spravovaný inštitútom INEKO, sa roky zaoberá financným zdravím samospráv na Slovensku. Pri metodike, akou sa pocíta zadlženost VÚC, portál upozornuje, že do roku 2011 nemá verejne dostupné údaje od Ministerstva financií SR, a tak do uvedeného roku pocítal verejný dlh na základe dostupných zdrojov zo záverecných úctov VÚC (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky - úvery od ŠFRB) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). Na základe toho vypocítali tvorcovia spomínaného portálu dlh BSK za rok 2009 vo výške 20,3 %. Rovnaký podiel sme vypocítali aj my na základe záverecných úctov kraja z rokov 2008 a 2009. Nie je preto jasné, ako dospel Pavol Frešo k natolko odlišnému císlu. INEKO však na menovanom portáli upozornuje, že "v uvádzanom dlhu nemusí byt zachytené celé zadlženie obcí (VÚC), a to v prípade, ak dlh ,skrývajú' napr. prostredníctvom dcérskych firiem ci PPP projektov." Medzi skrývané podlžnosti BSK mohol patrit aj tzv. cierny dlh, ktorý mal kraj voci dopravcovi Slovak Lines, zabezpecujúcemu dialkovú dopravu v rámci kraja, tento dlh však zo svojej podstaty nebol oficiálne zdokumentovaný, a teda ani uvádzaný v úctovníctve na konci príslušných kalendárnych rokov. Z konca apríla 2017 v súcasnosti nie sú verejne dostupné oficiálne údaje, nakolko miera zadlženosti kraja sa uvádza až v záverecnej správe na konci kalendárneho roka. Jediným údajom, ktorý hovorí o klesajúcej zadlženosti kraja, je informácia z webstránky BSK. Zaujímavostou je, že z dostupných záverecných úctov z rokov 2015 a 2016 sa dlh BSK na konci roka 2016 pohyboval na úrovni 29,67 % skutocných bežných príjmov z roku 2015, t.j. oficiálny dlh sa od roku 2009 ešte zvýšil. To by za urcitých okolností mohlo svedcit o nepravdivosti výroku Pavla Freša, na základe meniacej sa metodiky výpoctu dlhu a niektorých chýbajúcich údajov pre jeho výpocet za rok 2009 sme sa však rozhodli hodnotit uvedený výrok ako neoveritelný.