K zmrazeniu platov verejných činiteľov došlo prijatím novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a každoročne dochádza k opätovnému potvrdeniu zmrazenia platov, a to na úrovni platov určených v roku 2011. Spočiatku sa zmrazovanie platov týkalo aj sudcov, avšak ústavný súd považoval takýto počin za protiústavný. 

Pre rok 2017 bola novelou, zákon č. 340/2016 Z. z., ustanovená úroveň platov z roku 2011 pre poslancov, prezidenta, člena vlády, predsedu a podpredsedu NKÚ. Nevzťahuje sa však na generálneho prokurátora, predsedníčku Súdnej rady SR, sudcov Ústavného súdu SR a ostatných sudcov. Platy, pravda, neporastú ani iným štátnym zamestnancom, ktorých plat je viazaný na výšku platu poslancov, napríklad štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na ministerstvách či vedúcich ostatnej ústrednej štátnej správy. Na poslanecký plat je naviazaný aj plat riaditeľa NBÚ či komisárky pre deti. 

Zmrazenie platov malo byť prejavom boja proti hospodárskej kríze, čo v roku 2017 nevidí ako opodstatnené generálny prokurátor, Čižinár, a tak na ústavnom súde namieta protiústavnosť predmetnej novely. Premiér Fico pri predkladaní platovej brzdy na rok 2017 však návrh odôvodňuje nasledovne: "Za účelom postupného znižovania deficitu verejnej správy a dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je potrebné aj v roku 2017 pokračovať v konsolidačných opatreniach, ktoré napomôžu k zabezpečeniu stanoveného cieľa."

V druhej časti výroku Mikolaj naráža na § 2 ods. 4 zákona č. 120/1993 Z. z., ktorý zakotvuje: "Ak poslanec vykonáva, okrem funkcie uvedenej v § 3, aj inú funkciu za výkon ktorej mu vzniká nárok na príjem z verejných prostriedkov, patrí mu počas poberania platu poslanca za výkon každej inej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy."