Boris Kollár pôvodne ohlásil vznik Sme rodina v novembri 2015 po prebratí a následnom premenovaní strany Náš kraj. Po kritike niektorých členov tohto regionálneho subjektu však od zámeru ustúpil. Hnutie Sme rodina vzniklo krátko na to premenovaním Strany občanov Slovenska (SOS).

Predseda Kollár sa označoval za pravicového politika a aj preto pred parlamentnými voľbami vylúčil akúkoľvek spoluprácu so Smerom. Rovnako vstup do koalície odmietal aj s pravicovými stranami, s tými sa však bol ochotný dohodnúť. Fungovanie Sme rodina v Národnej rade si predstavoval ako podporu prípadnej pravicovej koalície, avšak bez účasti svojho hnutia vo vláde.

Sme rodina vo voľbách prekvapilo výsledkom 6,62 %, čo pre hnutie znamenalo zisk 11 kresiel v Národnej rade. Krátko po voľbách Boris Kollár potvrdil svoje predošlé sľuby, keď zopakoval, že so stranou Smer do vlády nevstúpi a pravicovú vládu by bol ochotný podporovať, ale nie ako jej člen. Zároveň vyhlásil, že najlepším premiérom by bol predseda SaS Richard Sulík.

Po voľbách sa najčastejšie skloňovali dve vládne alternatívy. Práve Richard Sulík, predseda SaS, ktorá sa vo voľbách umiestnila na druhom mieste za Smerom, viedol koaličné rokovania o vytvorení širokej pravicovej vlády. Tá by pozostávala zo strán SaS, OĽaNO, SNS, Most a Sieť. Tieto strany získali vo voľbách spolu 76 mandátov, s prípadnou podporou Sme rodina by mohli mať k dispozícii 87 hlasov. Druhá alternatíva vedená Robertom Ficom pozostávala zo Smeru, SNS, Mosta a Siete. Táto štvorica strán získala vo voľbách 85 mandátov a napokon aj zostavila novú vládu, ktorá mala na začiatku vládneho obdobia podporu 81 poslancov.