Vo februári 2017 informovala Tatra Banka vo svojom mesačníku (.pdf,str. 2), že zadĺženosť slovenských domácností závažne rastie a pri porovnaní s okolitými stredoeurópskymi krajinami je najvyššia. Dlhodobý pokles úrokových sadzieb povzbudil veľký počet slovenských domácností, aby si zobrali úver. Najväčšiu časť úverov domácností predstavujú úvery na bývanie (až 76,6%). Pomer úverov na bývanie je na Slovensku ďaleko vyšší ako napríklad v Rakúsku alebo Českej republike.

Na konci mája 2017 prišli Hospodárske noviny taktiež so správou, že za rok 2016 nemalo Slovensko v rýchlosti zadlžovania sa konkurenciu. Upozornila na to NBS, podľa ktorej sa zadĺženosť domácností od globálnej krízy zdvojnásobila. Od roku 2010 sa podiel dlhu domácností na slovenskej ekonomike zvýšil na dvojnásobok a prekročil hranicu 30% HDP. "Je tu viacročný trend nárastu úverov najmä domácností. Tento rast bol najvyšší od vzniku Slovenska", vyjadril sa Vladimír Dvořáček - výkonný riaditeľ dohľadu nad finančným trhom NBS a doplnil, že dôsledkom tohto vývoja môže byť vyššia zraniteľnosť domácností.

Týždenník TREND informoval, že hoci sú úvery pre občanov lacnejšie, majú čoraz väčšie problémy ich splácať, následkom čoho dochádza k ich hromadeniu. Nárast zlyhaných spotrebných úverov sa týka celého bankového sektora a je spojený s vyššou mierou refinancovania spotrebných úverov a s uvoľňovaním úverových štandardov v bankách.

V súvislosti s nárastom úverov a celkovej zadĺženosti domácností vláda pripravuje novelu, vďaka ktorej sa sprísnia podmienky poskytovania úverov. Prostredníctvom tejto novely chce NBS zjednotiť pravidlá poskytovania úverov, ktoré by platili pre všetky subjekty. Pred poskytnutím úveru bude musieť banková alebo nebanková spoločnosť vypočítať ukazovateľ schopnosti splatiť úver, pričom príjem musí byť zdokladovaný. Návrh sprísňuje poskytovanie nielen nových, ale i niektorých starých úverov, keďže ľudia si často úvery spájajú alebo dochádza k nahrádzaniu starých novými.