DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Vladimír Mečiar

ĽS-HZDS

...keď som to prezidentovi otvorene povedal, tak dal na mňa trestné stíhanie a trestné stíhanie potvrdilo, že pán prezident ma obvinil falošne..

Meciar a Bugár o amnestiách - 08.03.2017
Pravda

Trestné stíhanie, ktoré podal Michal Kováč v roku 1996 na Vladimíra Mečiara z dôvodu ohovárania bolo policajným vyšetrovateľom zamietnuté. Dôvod zamietnutia bol fakt, že V. Mečiar sa na základe svojho presvedčenia nedopustil trestného činu, ale iba skutkového omylu. Expremiér následne verejnosti vysvetlil svoj skutok tak, že trestné stíhanie potvrdilo, že exprezident Kováč ho obvinil falošne. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vtedajšie vyšetrovanie naozaj potvrdilo neopodstatnenosť trestného oznámenia na Vladimíra Mečiara.

Prvé dni od nástupu Michala Kováča do funkcie prezidenta ukázali, že predstavy dvoch bývalých straníckych kolegov, t.j. M.Kováča a V. Mečiara, o fungovaní hlavy štátu sú veľmi odlišné. Spor medzi Mečiarom a Kováčom sa vyostril práve na personálnych otázkach, keď hlava štátu odmietla vymenovať do funkcie riaditeľa SIS Ivana Lexu. Nasledovne keď sa M. Kováč v novoročnom prejave zmienil, že krajina potrebuje vládu širšej koalície, lebo kabinet jedného hnutia nemá v parlamente dostatočne silnú podporu, konflikt eskaloval až do priamej zrážky. Došlo k nej v marci 1994, keď prezident M. Kováč predniesol v parlamente správu o stave republiky, ktorej výsledkom bol pád Mečiarovej vlády.

Po predčasných voľbách sa k moci opäť dostalo Mečiarovo HZDS a krátko po voľbách 1994 splnomocení zástupcovia predsedu HZDS – Oľga Keltošová a I. Lexa vyzývali prezidenta, aby odstúpil. V auguste 1995 bol do zahraničia zavlečený prezidentov syn Michal Kováč ml. Na prezidentovho syna bol vtedy vydaný medzinárodný zatykač a únoscovia zjavne predpokladali, že ho začnú v zahraničí stíhať, čím vznikne silný tlak na prezidenta, aby sa vzdal funkcie. Keď vyšetrovatelia únosu obvinili z účasti na zavlečení príslušníkov SIS, V. Mečiar sa osobne zasadil za to, že nepohodlní kriminalisti boli z prípadu odvolaní. Vláda SR vtedy prijala vyhlásenie, ktorým obvinila hlavu štátu z vlastizrady a vyzvala ho na odstúpenie.

Premiér V. Mečiar v máji 1996 v rozhlasom rozhovore povedal, že ak by M. Kováč nemal imunitu prezidenta, tak by bol obvinený ako jeden zo spolupáchateľov v kriminálnom trestnom čine. Trestné oznámenie prezidenta, že sa tým šéf HZDS dopustil ohovárania, policajný vyšetrovateľ odmietol s odôvodnením: „Keďže je JUDr. V. Mečiar presvedčený o tom, že jeho tvrdenia sú pravdivé, nedopustil sa trestného činu ohovárania, ale iba skutkového omylu.“ Fakt, že sa proti nemu nezačalo trestné konanie, premiér vysvetlil verejnosti tak, že vyšetrovanie v celom rozsahu potvrdilo všetky jeho predchádzajúce vyhlásenia o M. Kováčovi.

A ak mal byť Mečiar inšpirátorom únosu, vtedajší šéf SIS bol symbolom jeho brutálneho vykonania. Prezidentovho syna vtedy omráčili a v kufri auta zavliekli do Rakúska. „To bola eskalácia boja medzi Mečiarom a prezidentom,"povedal 31 augusta 2010 bývalý prokurátor Michal Serbin

Vinníkov napokon, najmä vďaka Mečiarovým amnestiám, nikdy za mreže nedostali a bez trestu obišiel aj vtedajší šéf tajnej služby Ivan Lexa. Naopak súd exprezidentovi prikázal, aby sa ospravedlnil za ohováranie. Lexovi nebola vina nikdy dokázaná. Od Kováča dokonca vysúdil finančné odškodné.

Vladimír Mečiar si pri rozprávaní o jednom zo svojich najväčších politických nepriateľov nikdy nekládol servítku pred ústa. Dnešný Prezidentský palác, ktorý sa vtedy volal starým menom Grassalkovičov, expremiér na mítingu v Martine prekrstil na Grázel-Kováčov.

Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017
success
error