Ján Richter
SMER-SD
...u nás je dnes záujem (o učňovské školstvo pozn.) na úrovni nejakých 30%, čo sa týka odborného vzdelávania...v Poľsku, kde je cez 50%,
Na Slovensku má podľa dostupných štatistík Školského výpočtového strediska (ŠVS), v nasledujúcom školskom roku záujem o stredné odborné školy 15 739 žiakov z celkového počtu 62 241 žiakov, čo predstavuje 25,29 %. Pre porovnanie, v Poľsku (.pdf, s. 8 - 9) malo v školskom roku 2010/2011 záujem o základné SOU iba 15 % žiakov, o stredné odborné školy 43% a gymnázia 41% všetkých žiakov. Keďže u nás Richter porovnáva "len" učňovské školstvo so širším balíčkom odborného vzdelávania v Poľsku (15 % + 43 %), tak hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.
Stredné odborné vzdelanie je na Slovensku klasifikované podľa národnej klasifikácie (.pdf, s.16-17) vzdelania ako vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list.
Odbory vzdelávania tejto skupiny podľa ISCED 97 boli označované kódom „3C“, podľa ISCED 2011 sú označované kódom „353“. 5. pozícia v ŠaUO má hodnotu „H“. Do tejto skupiny zaraďujeme aj žiakov stredných odborných škôl, ktorí úspešne absolvovali štúdium stredoškolských nematuritných vzdelávacích programov neposkytujúcich výučný list. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie. Odbory vzdelávania tejto skupiny podľa ISCED 97 boli označované kódom „3C“, podľa ISCED 2011 sú označované kódom „353“. 5. pozícia v ŠaUO má hodnotu „I“.
Podľa Európskej komisie (EK) je systém vzdelávania na Slovensku nedostatočne nastavený na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu krajiny. Výsledky slovenských žiakov v oblasti vzdelávania sú v medzinárodných porovnaniach podpriemerné a vykazujú zhoršujúci sa trend. slovenský vzdelávací systém navyše reaguje pomaly na potreby trhu práce, čo brzdí rast a zamestnanosť. Chýba napríklad širšie využívanie duálneho a učňovského vzdelávania ako aj profesijne zameraných bakalárskych programov.