Vystúpenie poslancov v rozprave starý rokovací poriadok časovo neobmedzoval. Na návrh koaličných poslancov sa zavádza nový rokovací poriadok, ktorý už takýto časový limit obsahuje. Nemožno povedať, že by poslanci zneužívali neobmedzený čas na rozpravu, väčšinou sa k prerokovaným bodom veľa nediskutuje. Najvypätejšie sú situácie pri odvolávaniach, kedy aj príspevky v rozprave sú ladené emotívnejšie. Pri odvolávaní Roberta Fica v roku 2013 sa skutočne stalo, že opoziční poslanci čítali spis Gorila. V roku 2015 vystupoval Daniel Lipšic k vtedy prerokovaným protiteroristickým zákonom a vo svojej štvorhodinovej rozprave čítal znenie novely zákona. V súčasnom volebnom období sme ešte neboli svedkami takýchto prípadov. Na základe obsahu vystúpení v rozprave v tomto volebnom období nemôžeme povedať, že poslanci čítali zoznamy alebo mali vôbec nesúvisiace príspevky s prerokovaným bodom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Rokovací poriadok zatiaľ neobmedzoval čas poslancom na vystúpenia v rozprave. Do rozpravy sa mohol každý poslanec prihlásiť dvakrát (písomne aj ústne). Nový rokovací poriadok ktorý bol schválený na poslednej schôdzi, má za cieľ skultivovať parlament a zefektívniť prácu poslancov aj s tým, že sa v ňom zaviedol časový limit na príspevky v rozprave. Kažý poslanec môže rečniť dvadsať minút, keď vystupuje za poslanecký klub, tak má k dispozícii tridsať minút. Zachovala sa možnosť prihlásiť sa do rozpravy aj ústne, vtedy poslanci dostanú ešte desať minút.

Zatiaľ sa v tomto volebnom období nevyskytol prípad nočného rokovania, ako to bolo v roku 2013 pri odvolávaní premiéra Fica. Dlho do rána sa debatovalo o privatizácií SPP. Po svojom vystúpení Fico vyzval členov vlády a poslancov Smeru, aby až do hlasovania odišli a nenechali sa urážať opozíciou. Následne si do miestnosti Igor Matovič priniesol maketu Fica, čo v skorých ranných hodinách vyvolalo menšiu roztržku medzi Matovičom, Jozefom Viskupičom a poslancami Smeru. Opozícia aj napriek odchodu niektorých poslancov pokračovala v rokovaní a dostala sa aj k čítaniu Gorily. Schôdza bola prerušená až pred siedmou hodinou.

Ďalšie "čítanie zoznamu" má na konte bývalý poslanec Daniel Lipšic, ktorý v rozprave o tzv. protiteroristickom balíčku kritizoval aj to, že ani jeden z kompetentných ministrov v sále prítomný nebol. Lipšic v procedurálnych návrhoch požadoval, aby niekto z nich do sály prišiel. Vo svojej rozprave sa potom venoval čítaniu znenia novely Trestného zákona:
"Štyri hodiny preto rečnil počas rozpravy k protiteroristickým zákonom, aby tak blokoval parlament. Lipšic celý čas čítal znenie novely Trestného zákona, ktorú predložil do parlamentu vládny Smer. Obštrukciou chcel opozičný poslanec dosiahnuť, aby do sály prišiel za vládu kompetentný minister, teda buď minister spravodlivosti, vnútra alebo obrany. Zákony namiesto nich popoludní obhajoval minister školstva Juraj Draxler. Lipšic argumentoval, že ak to Smer myslí s protiteroristickou legislatívou vážne, mal by pri prerokúvaní týchto zákonov sedieť kompetentný minister, inak ide iba o populizmus a marketing vládnej strany."

Aj Alojz Hlina využil v parlamente neobyčajné spôsoby, ako upozorniť na problémy. V roku 2013 sa mala riešiť Správa o činnosti SIS na neverejnom zasadnutí. Rozprava bola zrušená, parlament to odhlasoval na návrh predsedu Pašku. Hlina obsadil rečnícky pult, aby takto blokoval parlament, a aby sa dožadoval rozpravy. Do sály priniesli aj druhý rečnícky pult, ten potom obsadil Richard Vašečka (OĽaNO).

Zatiaľ najdlhšie odvolávanie sa konalo v novembri 2014. Opozícia vtedy odvolávala Fica kvôli prípadu predraženého nákupu piešťanského CT. "Išlo o historicky prvé víkendové nočné zasadnutie parlamentu. Doteraz parlament výnimočne rokoval počas víkendu, ale len jeden deň a nie v noci. Teraz poslanci rokovali od soboty od 18:30, s výnimkou jednej polhodinovej prestávky, celý víkend až do pondelka do 19:38. Dĺžka rokovania 49 hodín je rekordom v akomkoľvek odvolávaní člena vlády."


Obštrukcie typu blokovanie práce parlamentu sa odohrávajú väčšinou pri mimoriadnych schôdzach, odvolávaniach. V takýchto situáciach potom prídu na rad nočné rokovania, kedy je efektívnym nástrojom dlhé vystupovanie prítomných poslancov, aby prerokovanie bodu nemohlo byť prerušené, ale aby nemuseli byť všetci do rozpravy prihlásení poslanci prítomní v sále.

V súčasnom volebnom období nočné rokovania sa ešte nekonali, ale je pravdou, že pár bizarných situácií sa odohrávalo v parlamente. Jedným zo zaujímavých rokovaní bolo rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 6.-7.júla 2016. Na tomto rokovaní mala opozícia záujem vyjadriť nedôveru R. Kaliňákovi a rovnako aj R. Ficovi. V rokovacej miestnosti bol dostatok poslancov, ale väčšina sa odmietala prezentovať a tak chôdza nemohla byť otvorená. Nezvyčajný bol postup podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej, ktorá otvorila schôdzu na základe konštatovania, že v sále sa nachádza dostatok poslancov, ktorí sa pritom odmietali prezentovať. Podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar nakoniec však rokovanie ukončil a poslanci aj novinári boli nútení odísť z rokovacej miestnosti. Priebeh odvolávaní Roberta Kaliňáka bol búrlivý, schôdza v júni napríklad bola prerušená na dobu neurčitú a bola ukončená až v septembri.