Podľa štúdie "estónsky a litovský parlament predstavujú špecifické prípady, nakoľko väčšina typov vystúpení v rozprave je limitovaná priamo v rokovacom poriadku, nie však všetky."  V Cyperskej republike sa časový limit rečníka netýka návrhov zákonov. Z analýzy pritom chýbajú informácie pravidlách rokovania na Malte, v Írsku a v Španielsku. Vo viacerých prípadoch analýza obsahuje len údaje za jednu komoru parlamentu.

26. októbra chválila NRSR novelu zákona o rokovacom poriadku (.doc), v ktorej sa uvádza, že  "dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút…", čím NR SR disponuje jednou z najväčších minutáží spomedzi európskych parlamentov analyzovaných v štúdii. Do návrhu sa dostalo aj ustanovenie cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh Gábora Gála, že poslanci sa môžu prihlásiť do rozpravy aj písomne aj ústne, v prvom prípade majú k dispozícii 20 minút, v druhom prípade môžu hovoriť ešte 10 minút. Gábor Gál ďalej navrhoval, aby na predkladanie doplňujúceho alebo pozmeňujúceho návrhu sa nevzťahuje časový limit. Jeho návrhy prešli v druhom čítaní.

O bode 4 z návrhu Gábora Gála sa hlasovalo zvlášť, zároveň tento bod predkladal v osobitnom pozmeňujúcom návrhu Andrej Danko. Tento bod určuje čas pre ministrov a predsedu, podpredsedov parlamentu. Naďalej by malo platiť, že predseda a podpredsedovia národnej rady, prezident, členovia vlády môžu v rozprave vystúpiť kedykoľvek o to požiadajú. Vystúpenia prezidenta, predsedu vlády a predsedu národnej rady nie sú časovo obmedzené, naopak, členovia vlády a podpredsedovia majú 20 minút na vystúpenie. V prípade odvolávania člena vlády rečnícky čas tohto člena nie je obmedzená. Tento návrh tiež prešiel.