DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Milan Krajniak

SME RODINA

Od Lisabonskej zmluvy, ktorú sme podpísali (...) nás môžu prehlasovať a dokonca Európska komisia môže rozhodnúť, alebo pán Juncker môže rozhodnúť o tom, že toto je otázka, ktorou sa Únia bude zaoberať.

Blížiaci sa summit lídrov v Bratislave - 12.09.2016
Pravda

Z legislatívneho hľadiska EU nie je možné vylúčiť možnosť prehlasovania v Európskom parlamente a Rade EU pri prijímaní návrhu Európskej komisie. Predseda Európskej komisie pri prijímaní návrhov berie do úvahy stanovené priority a agendu svojho pracovného plánu. Navyše je možné na základe jeho návrhu resp. návrhu iných členov komisie prerokovať body, ktoré sa na programe rokovania nenachádzajú. Na základe týchto informácii hodnotíme výrok Milana Krajniaka za pravdivý.

Lisabonská zmluva vkladá článok 9d v Hlava III: Ustanovenia o inštitúciách, ktorý upravuje činnosť Európskej komisie. Konkrétne k prijímaniu návrhov je v zmluve stanovené:

"Legislatívne akty Únie môžu byť prijaté len na základe návrhu Komisie, pokiaľ zmluvy neustanovujú inak. Iné akty sa prijímajú na základe návrhu Komisie, ak tak ustanovujú zmluvy."

Podľa týchto úprav je to práve Európska komisia, ktorá má tzv. legislatívnu iniciatívu a predstavuje orgán, ktorý predkladá návrhy. Právo legislatívnej iniciatívy má však aj Európsky parlament, ktorý môže predložiť návrh Európskej komisii.

Európska komisia sa skladá z 28 členov, kde každý členský štát má svojho zástupcu, zatiaľ čo v Európskom parlamente je počet poslancov určený na princípe zostupnej proporcionality - členské štáty vyšším počtom obyvateľstva majú väčšie zastúpenie. O návrhu Európskej komisie následne rozhoduje Európsky parlament spolu s Radou EU, ktorá sa skladá z 28 ministrov. Kým v parlamente je hlasovanie jednoduchou väčšinou, Rada EU vyžaduje kvalifikovanú väčšinu - súhlas 55 % členských krajín s viac ako 65 % obyvateľstva EU. Na základe týchto informácií je možné povedať, že krajiny s vyšším počtom obyvateľstva, teda vyšším zastúpením v Európskom parlamente, sú schopné prehlasovať zástupcov krajín s nižším počtom obyvateľstva.

Lisabonská zmluva v článku 9d, Hlava III: Ustanovenia o inštitúciách, taktiež upravuje právomoci a úlohy predsedu Európskej komisie nasledovne:

"Predseda Komisie:
a) vydáva usmernenia pre prácu Komisie;
b) rozhoduje o vnútornej organizácii Komisie a zabezpečuje, aby konala konzistentne, efektívne a ako kolektívny orgán;
c) spomedzi členov Komisie vymenúva podpredsedov s výnimkou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku."

V znení Lisabonskej zmluvy je teda pozícia predsedu Európskej komisie voči kolégiu komisárov posilnená, pretože môže samostatne určiť zloženie kolégia, ako aj vyzvať ktoréhokoľvek komisára, aby sa vzdal funkcie. V zmluve v rámci právomoci orgánu Európskej komisie však nie je presne stanovené či predseda má alebo nemá právo predkladať a určovať návrhy rokovania.

Ak sa však pozrieme bližšie na rokovací poriadok Európskej komisie, článok 2 vraví:

"V súlade so všeobecnými politickými zásadami stanovenými predsedom Komisie stanoví svoje priority a každý rok prijíma svoj pracovný program."

Navyše článok 6 dopĺňa informácie o programe rokovania a návrhov Európskej komisie nasledovne:

"Predseda prijíma program rokovania každého zasadnutia, pričom berie do úvahy predovšetkým pracovný program upravený v článku 2."

"Komisia môže na základe návrhu predsedu prerokovať akúkoľvek otázku, ktorá nie je na programe zasadnutia alebo ku ktorej boli potrebné pracovné podklady dodané oneskorene. Komisia môže väčšinou hlasov rozhodnúť o tom, že bod v programe zasadnutia neprerokuje."

Teda predseda komisie Juncker a všeobecne, Európska komisia, môže na základe návrhu hlasovať pre otázku, o ktorej sa bude resp. nebude rokovať.

Lisabonská zmluva takisto upravuje hlasovanie v jednotlivých inštitúciách EÚ. Konsenzuálne rozhoduje Európska rada (ak nie je v zmluvách ustanovené inak- článok9b). Konsenzuálne hlasovanie však nie je potrebné v Rade ("Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou s výnimkou prípadov, keď zmluvy ustanovujú inak" článok 9c), aj keď je možné, aby štyri štáty vytvorili blokujúcu menšinu, no je samozrejme reálne, že v tejto inštitúcii môže byť Slovensko prehlasované. 

Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2016
success
error