Lucia Ďuriš Nicholsonová
SaS
Ten akčný plán (boja proti korupcii, pozn.) bol veľmi dobre hodnotený.
Nicholsonová vs. Pellegrini - 25.04.2016
Nicholsonová referuje ku Strategickému plánu boja proti korupcii, ktorý bol prvý krát prijatý Radičovej vládou v roku 2011 a následne doplnený a predĺžený v roku 2014 Ficovou vládou. Na pláne spolupracovali aj zástupcovia mimovládnych organizácií a v čase prijatia bol vnímaný neutrálne až pozitívne, čoskoro sa však vyskytla kritika jeho efektivity. Faktom však je, že počas vlády Ivety Radičovej bol tento akčný plán vnímaný ako pozitívny. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa Úradu vlády Slovenskej republiky:
"Strategický plán, ktorý nahrádza Národný program boja proti korupcii Slovenskej republiky, charakterizuje a definuje oblasti najčastejšieho výskytu trestnej činnosti korupcie, poskytuje stručný prehľad protikorupčných aktivít vlády Slovenskej republiky, štátnych inštitúcií, činnosť mimovládnych organizácií, analyzuje trestnoprávnu úpravu korupcie v Slovenskej republike a identifikuje oblasti, ktoré je potrebné rozpracovať na podmienky jednotlivých rezortov a inštitúcií, s cieľom stanovenia konkrétnych úloh a termínov ich plnenia."
Na pláne spolupracovala Transparency international a Aliancia Fair Play, ktoré boli zastúpené v expertnej skupine ako pozorovatelia. Táto skupina sa však stretla len dvakrát, a to vždy počas Radičovej vlády.
Zo strany Európskej komisie bolo pozitívne hodnotené prehlbovanie infozákona ešte od roku 2000 a činnosť mimovládnych organizácií, v správe z roku 2014 (.pdf) však EK poukazuje na spomalenie uplatňovania stratégie a oblasti, ktorým by mala byť venovaná zvýšená pozornosť. Konkrétne sa jednalo o prepojenosť podnikateľskej a politickej sféry, transparentnosť financovania politických strán, nezávislosť súdnictva či riziko zneužitia prostriedkov z EÚ.
Podľa článku denníku Pravda z apríla 2016 je efektivita plánov podľa EK nízka:
"Predchádzajúce vlády prijali viacero opatrení, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Komisia však s odstupom času zhodnotila, že ich realizácia v praxi a následne výsledky sa veľmi nedostavili.
„Slovensko má však slabú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide o začatie trestných stíhaní korupcie. Počet podaných žalôb v prípadoch spojených s korupciou bol v období rokov 2011 až 2014 nízky. Zatiaľ čo prípady štátnych úradníkov obžalovaných z úplatkárstva viedli k odsúdeniu v 80 až 90 percentách prípadov, percento podmienečných odsúdení je aj naďalej vysoké. Prípady vysokopostavených osôb, ktoré sa dostanú pred súd, sú naďalej veľmi zriedkavé,“ uviedla komisia."
Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play v rozhovore pre TASR čoskoro po prijatí plánu prejavila obavy, či bude pokračovať jeho plnenie po výmene vlád, a prejavila voči plánu skepticizmus.
"... výmenou vlády ako by sa mali diať veci znova na zelenej lúke. Ani ľudia, ktorí zastrešujú verejnú správu, nezostávajú na svojich pozíciách, ale sú politicky nominovaní a politicky dosadzovaní. Programová riaditeľka AFP vyslovila názor, že hlavný problém Slovenska spočíva v tom, že tu neexistuje skutočná politická vôľa priniesť zásadnú zmenu. Politická vôľa sa za posledný rok prejavila v tom, že vláda začala zverejňovať zmluvy na internete, čo je podľa Zuzany Wienk konkrétny krok, ktorý mohol pomôcť v boji proti korupcii, lebo ľudia, médiá i mimovládne organizácie sa ľahšie dostávali k informáciám, čím mohli ľahšie ako predtým kontrolovať vládu. "Ale obávam sa, že o tej korupcii hovoríme, ale ona nie je veľkou prioritou vlád a politických reprezentácií a nebude sa na ňu veľmi prihliadať v bežnej politike", uviedla."
Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2016