DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Významnou úlohou je dobudovanie siete urgentných príjmov a traumatologických centier, nakoľko urgentná medicína predstavuje významný prvok integrovaného záchranného systému.

Sluby 2. vlády R. Fica - 29.01.2016
Zavádzajúce

Sieť urgentných príjmov sa nepodarilo dobudovať. Ako podotýka HPI (.pdf), dobehli len programy financované z eurofondov, ktoré financovali urgentný príjem v košickej UNLP či v Skalici. Verejnosti nebola predstavená koncepcia urgentných príjmov a traumatologických centier (s.11).

Počas druhej Ficovej vlády boli vybudované nové urgentné príijmy v Košiciach, Skalici, Vranove nad Topľou a v Spišskej Novej Vsi, ale nevznikla sľúbená sieť. Odborníci hovorili o potrebe 40 nových urgentných príjmov, ministerstvo pripustilo sieť 35 urgentných príjmov. Traumatologické centrá či urgentné príjmy stále chýbajú. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.

V roku 2014 bol dobudovaný urgentný príjem v nemocnici v Košiciach, ktorý bol väčšinou hradený z prostriedkov Európskej únie."Pod jednou strechou nového urgentného pavilónu sú traumatologické ambulancie aj lôžková časť Kliniky úrazovej chirurgie, pracoviská Kliniky rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, a operačný trakt," píše TASR. Tento urgentný príjem sa začal budovať ešte za predchádzajúcej vlády.
"Šesťposchodový urgent stavali od februára 2012, základný kameň poklopali vtedajší riaditeľ Tomáš Sieber a minister Ivan Uhliarik (KDH)."

V novembri 2014 bol vybudovaný urgentný príjem v Skalici.
V júni 2015 bol otvorený nový urgentný príjem vo Vranove nad Topľou,11.decembra 2015 sa začala výstavba nového urgentného príjmu v Spišskej Novej Vsi, má byť dokončená v polovici roka 2016.

Nedostatky v spomínanej oblasti urgentnej medicíny vykazuje napríklad nitrianska nemocnica. V súčastnosti tam funguje len klinika úrazovej chirurgie a ortopédie (aj to s mnohými nedostatkami a chybami), no v minulosti tu bolo aj komplexné traumatologické centrum.

Situáciu v súvislosti s urgentnými príjmami ozrejmoval článok SME z júla 2014. Podotýkame, že od napísania tohto článku boli vybudované len tri urgentné príjmy. Článok uvádza nasledovné:

"Čas, za ktorý nemocnica preberie pacienta, sa predlžuje aj preto, že najmä okresné nemocnice nemajú urgentné a centrálne príjmy, zhodujú sa záchranári. Súhlasí aj Marian Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska.
(...)

Urgenty chýbajú najmä v okresných nemocniciach, nie je doriešené ich financovanie.

Poukazujeme na to desať rokov,“ vraví Petko. Relatívne dobre je podľa neho zabezpečená prednemocničná fáza, čiže po privezenie pacienta do nemocnice.
Podobne ako v prípade stanovíšť záchraniek by malo podľa neho ministerstvo zdravotníctva určiť, v ktorých nemocniciach budú urgentné príjmy.
Myslí si, že v pevnej sieti by malo byť 40 nemocníc, každá z nich s urgentným príjmom. Tie by bolo treba dobudovať vo vyše dvadsiatich nemocniciach, tvrdí.

„Nariadenie vlády z roku 2008 povedalo, že v nemocniciach budú urgentné príjmy,“ reaguje Viliam Čislák, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.
Pôvodne sa uvažovalo, že na ne pôjde 60 miliónov eur. Pre krízu však podľa ministerstva peniaze vôbec neboli vyčlenené.
Urgentné príjmy sa dnes budujú najmä v univerzitných a fakultných nemocniciach, ktoré patria pod ministerstvo.
Okresné nemocnice sú zväčša súkromné. Či budú mať urgentné príjmy, necháva ministerstvo na ne. Nehovorí, koľko nemocníc by ich malo mať. Čislák vraví, že najviac 35.
Hovorkyňa ministerstva Martina Šoltésová povedala, že ich prioritou je skôr budovať akútne nemocnice, kde urgenty budú. Jedna by mala byť pre 150­ až 200-tisíc ľudí.
Na nemocničnú infraštruktúru, ktorej súčasťou majú byť aj urgenty, chce ministerstvo z eurofondov v ďalšom programovacom období (roky 2014 až 2020) získať 150 miliónov eur.
"

Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016
success
error