Je možné všeobecne povedať, že sľúbený komplexný plán, ktorý by bol explicitne zameraný na zdravotnú starostlivosť o seniorov, za štyri roky nevznikol. Ďalej je možné konštatovať, že zákon o sociálnej starostlivosti, ktorý upravuje aj starostlivosť o seniorov, bol v tomto volebnom období niekoľkokrát novelizovaný (poslednýkrát na jeseň roku 2015), ale aj posledná úprava vyvolávala kritiku a nespokojnosť aktivistov a poskytovateľov starostlivosti. Vykonané zmeny v tejto oblasti vôbec neboli systémové, nedošlo k zmene po sľúbených reformách (napr. k zmene formy modelu financovania) a preto hodnotíme výsledok vlády v tejto otázke ako nedostatočný. Sľub považujeme za nesplnený.

Robert Fico sa zúčastnil v lete tohto roku na sneme Jednoty dôchodcov na Slovensku, kde vo svojej slávnostnej reči vymenoval aj výsledky svojej vlády, ktoré majú podľa neho prispievať ku kvalite života starších občanov. Premiér sa zmienil o vianočných dôchodkoch, o minimálnom dôchodku a zmene v dôchodkovom systéme, o príspevkoch na rekreáciu dôchodcom a samozrejme o sociálnych balíčkoch (bezplatné cestovanie železničnou dopravou). Venoval sa v tom čase iba plánovaným opatreniam, ktoré sú dnes obsahom druhého sociálneho balíčka, ako znížené DPH na základné potraviny alebo príspevky na využívanie ekologických zdrojov. Tieto výsledky ale skôr smerujú k ekonomickému zabezpečeniu starších občanov a vôbec nič nehovoria o tom, čo vláda reálne urobila pre systém zdravotnej starostlivosti staršej generácie.

Parlament prijal novelu zákona o sociálnych službách v roku 2013. Táto novela nadobudla účinnosť 1. januára 2014 a priniesla isté úpravy v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, zmeny vo financovaní poskytovateľov atď. Návrh zákona bol prijatý aj napriek pripomienkam a kritike zastupiteľských organizácií prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb, píše TASR. Do istých zmien zákona o sociálnych službách sa poslanci pustili aj na konci volebného obdobia. Na jeseň 2015 bola prijatá novela zákona,  ktorá mala riešiť (opäť) diskrimináciu seniorov v sociálnych zariadeniach a financovanie týchto zariadení. Zmena zákona si opäť vyslúžila iba kritiku aktivistov a Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb (ZSPSS). Predsedníčka tejto organizácie hodnotila prácu vlády takto: "Je to hanba tejto vlády a poslancov vládnej väčšiny, že ich nezaujíma osud chorých, nevládnych a zomierajúcich seniorov" informuje TASR.


Think-tank HPI (Health Policy Institute) analyzoval sľuby, resp. dodržovanie sľubov vlády v polčase jej vládnutia a konštatoval, že žiadny strategický plán na zlepšenie situácie staršej generácie v zdravotníctve nebol (do tej doby) predstavený. V apríli roku 2014 dostala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská interpeláciu vo forme otázky (.pdf) od poslanca Mikuláša Hubu ohľadom stavu avizovaného komplexného systému starostlivosti o zdravie staršej generácie. Ministerka odpovedala nasledovne:  "Problematika je v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo zdravotníctva SR poskytuje súčinnosť pri riešení predmetnej problematiky." Podľa všetkého mala na mysli program Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 (.pdf).

Ide o komplexný plán, ku ktorému sa vláda v programovom vyhlásení zaviazala "vypracovať nový Národný program podpory a ochrany starších ľudí" (Aktívne starnutie (.pdf s. 3), avšak nejedná sa o plán explicitne zameraný na starostlivosť o zdravie. Zdravotnej starostlivosti sú venované strany 35-39, sociálnym službám 46-58. Priority na rok 2013 v oblasti sociálnej starostlivosti boli stanovené takto: "Podpora zotrvania klienta v prirodzenom prostredí rozvojom terénnych sociálnych služieb, verejných aj neverejných poskytovateľov, rozvoj ambulantných sociálnych služieb a pobytových sociálnych služieb v zariadeniach s týždenným pobytom, zvýšenie kvality a humanizácia poskytovaných sociálnych služieb prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb, vzdelávanie zamestnancov v oblasti sociálnych služieb." (zdroj: (.pdf) s.48 )

Jedným dôležitým cieľom bol aj "Vytvoriť právne podmienky na zabezpečenie finančnej udržateľnosti a dostupnosti sociálnych služieb zavedením viaczdrojového financovania sociálnych služieb." (zdroj: .pdf, s. 51)

Tento bod v skutočnosti súvisel aj s ďalším aspektom, a to "Zabezpečiť spolufinancovanie sociálnych služieb z verejných zdrojov pre všetkých
prijímateľov bez rozdielu či čerpajú služby u verejných alebo neverejných poskytovateľov tak, aby vplyvom platenia úhrady za sociálnu službu nebolo ohrozené uspokojovanie životných nákladov (životných potrieb) platiteľov tejto úhrady (prijímateľa sociálnej služby, spoločne posudzovaných osôb, resp. ďalších povinných osôb." Cieľom novely zákona o socálnych službách bolo práve nastaviť systém takto, avšak z kritiky ZSPSS vyplýva, že tento cieľ splnený nebol.

Samosprávy a kraje si začali vypracovávať vlastné programy aktívneho starnutia, resp. pracovať na implementácii národného plánu do vlastných programov. Príkladom sú plány Bratislavy (.pdf), alebo Banskej Bystrice (.pdf).

Dá sa povedať, že k istým zmenám, možno vylepšeniam došlo v priebehu volebného obdobia, avšak tie sa konali skôr cez MPSVR SR. Prízračné je napríklad aj to, že v dokumente Správa o stave v zdravotníctve pre Výbor NRSR pre zdravotníctvo zo dňa 17. apríla 2015 sa uvádza rozvoj geriatrie medzi plánmi do budúcnosti, napriek tomu, že sa k tomu vláda už zaviazala v roku 2012. Nespokojnosť s fungovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti pre staršiu generáciu vyjadril aj lekár prešovskej nemocnice v blogu na sme.sk. V popísanom prípade išlo síce o politiku riaditeľa nemocnice alebo zriadovateľa, ale v každom prípade bolo počínanie vedenia nemocnice v hrubom nesúlade s tým, k čomu sa vláda vo svojom vyhlásení zaviazala a napriek tomu v popísanom prípade nekonala.