Martin Fronc
KDH
Ale to vyplýva, to bola aj myšlienka toho z normatívneho financovania. To znamená, že oni dostávali aj peniaze na žiakov...
Draxler vs. Fronc o školstve a štrajkoch ucitelov - 18.01.2016
Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie, podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov. Záleží však od individuálnych okolností daných škôl. Podľa oficiálnych údajov ministerstva sú priemerné platy v jednotlivých okresoch mierne odlišné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Fronc výrokom priamo reagoval na nasledujúce tvrdenie moderátorky Oravovej:
"Tu by som asi len chcela podotknúť, že napríklad v Žilinskom kraji je priemerný plat 966,10 eur. Čo ma však zaujalo, konkrétne v okrese Bytča je plat cez 1 020 eur. V prípade Prešova, poprosila by som Prešov, tak tu je priemerný plat 1 100,10 eur a vo Vranove nad Topľou je ten plat v okrese Vravnou nad Topľou 1 033,30 eur."
Tá vychádzala z oficiálnych štatistík ministerstva, ktoré sú dostupné napríklad tu.
Podľa Ministerstva školstva:
Podľa Ministerstva školstva:
"Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov."
Zákon bol prijatý v roku 2003. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006.
Zákon bol prijatý v roku 2003. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006.
Z analýzy, ktorú si ministerstvo v roku 2005 dalo vypracovať, vyplýva, že v tej dobe 63 percent riaditeľov základných a stredných škôl túto reformu financovania regionálneho školstva vnímalo pozitívne. Už vtedy niektorí opatrenie kritizovali s argumentáciou, že menšie školy napriek výborným výsledkom budú nízko ohodnotené. Postupne začala prevládať skepsa, keďže slabé populačné ročníky znamenali, že školy sa prestali sústrediť na kvalitu žiakov, a naberali ich toľko, koľko mohli, aby im podľa normatívu bolo pridelených viac prostriedkov. Normatív je v poslednej dobe kritizovaný a žiada sa jeho zrušenie alebo aspoň navýšenie.
Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2016