Podobné tvrdenie Čisláka sa už objavilo v médiách 25. novembra 2015. Nepodarilo sa nám síce dohľadať, koľko by stálo splnenie požiadavok sestier, ale určitú predstavu o potrebných financiách môžeme získať z analýzy Health Policy Institute zo septembra roku 2014, ktorá sa zaoberá s mzdovým vývojom v zdravotníctve. Keďže nevieme navýšenie v danej sume potvrdiť ani vyvrátiť, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Minister Čislák už predtým hovoril o čiastke 200 miliónov eur v prípade, že by chcel vyhovieť sestrám. Nepodarilo sa nám dohľadať, koľko by skutočne stálo splnenie požiadavok sestier, ale nejakú predstavu o potrebných financiách môžeme získať z analýzy Health Policy Institute zo septembra roku 2014, ktorá sa zaoberá s mzdovým vývojom v zdravotníctve:

"Ak by sa mali súčasne zvyšovať mzdy lekárov, realizovať požiadavky sestier (v plnej miere) a implementovať OOP [odvodová odpočítateľná položka, pozn.] so zvýšením minimálnej mzdy, mohlo by to znamenať výpadok zdrojov v zdravotníctve v súhrnnej výške okolo 266 mil. eur (výpadok kvôli OOP plus potreba financovania vyšších miezd lekárov a sestier). Ak by sa navyše zvýšila mzdová hladina u časti zamestnancov prostredníctvom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, mohol by súhrnný dopad všetkých týchto vplyvov dosiahnuť až sumu do 272 mil. eur."
 
Sestry už dlhodobo žiadajú od ministra zdravotníctva riešenie ich platových podmienok. Počas celého programového obdobia súčasnej vlády sa snažia dohodnúť na legislatívnom rámci ich požiadaviek s ministerstvom. Vláda Ivety Radičovej sa snažila riešiť situáciu zdravotníckych pracovníkov, preto bol predložený v roku 2012 návrh zákona ešte pred predčasnými voľbami. Ustanovenia tohto zákona mali platiť pre všetky sestry a pôrodné asistentky, zákon mal zohľadňovať roky praxe a taktiež sa zvýšili koeficienty, pomocou ktorých sa vypočíta minimálna výška mzdy.

Zákon bol však v roku 2012 pozastavený a o rok neskôr zrušený. Nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že protiústavnou skutočnosťou v tomto zákone bolo obmedzenie vlastníckeho práva zásahom do podnikateľskej činnosti súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nález Ústavného súdu taktiež uznal, že zvýšenie platov nebolo finančne kryté, no nepovažuje to za protiústavnú skutočnosť.

Sestry odvtedy žiadajú, aby ich platy sa dorovnávali rýchlejšie v porovnaní k priemernej mzde v hospodárstve s tým súvisia vyššie koeficienty upravujúce ich výplaty, žiadajú ďalej, aby navýšenie (úprava) základnej zložky mzdy sa netýkalo len sestier a pôrodných asistentiek v zdravotníckych zariadeniach ktoré patria pod MZ SR, ale aby všetky zariadenia boli povinné navýšiť základnú zložku mzdy. Chcú, aby pro odmeňovaní sa zohľadňovali roky praxe (po každom trojročnom intervale navýšenie o minimálne 0,03 násobok priemernej mzdy), a aby sa do rokov praxe započítavala aj doba rodičovskej dovolenky a vojenskej služby. (Zdroj: SITA)

Lekárski odborári podporujú protest sestier, ktoré začali podávať hromadné výpovede (ako prvé podali výpovede sestry vo fakultnej nemocnici v Žiline a v Prešove). Senior analytik Health Policy Institute-u, Tomáš Szalay nemyslí, že s hromadnými výpoveďmi dosiahnu sestry splnenie svojich požiadavkov: "Záver tejto akcie bude, že viacero sestier výpovede stiahne. Nemocnica nemá náhradu zo dňa na deň, sestra nemá kam ísť." (Zdroj: TASR)