Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže reforma štátneho vzdelávacieho programu sa so svojimi zmenami výrazne odklonila od predchádzajúcej Mikolajovej reformy práve mnohými inováciami nielen v spôsobe výučby ale i v administratívnom činnosti.

Reforma štátneho vzdelávacieho programu súčasného ministra školstva Juraja Draxlera, s nadobudnutou platnosťou 1. septembra 2015 je pokusom o zmenu doterajšej reformy školstva, o ktorú sa zaslúžil bývalý minister prvej Ficovej vlády, Ján Mikolaj v máji v roku 2008.

Predchádzajúca reforma školstva, ktorá vďaka svojmu neveľkému úspechu získala prezývku „deforma“, so sebou prinášala zmeny v pravidlách výučby cudzích jazykov, znižovanie limitov počtu žiakov v triedach, väčšiu slobodu pre školy a priestor pre tvorivosť, či schvaľovanie a odporúčanie učebníc ministerstvom, čo sa stalo azda najproblematickejším bodom reformy.

Draxlerova reforma školstva

Azda najväčšou zmenou platnou od 1. septembra je zavedenie systému duálneho vzdelávania, ktoré sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania na stredných odborných školách s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. Odbremenením učiteľov je i možnosť učiť podľa štátom ponúkanej jednotnej predlohy, miesto vytvárania vlastného školského vzdelávacieho programu. Medzi administratívne zmeny patrí i možnosť viesť triednu knihu v elektronickej podobe, či zrušenie alebo zjednodušenie niektorých typov dokumentácií na základných školách. K predchádzajúcej reforme vyučovania jazykov z roku 2008 sa pridružilo i zavedenie povinnej výučby anglického jazyka od 3. ročníka základných škôl či nepovinného cudzieho jazyka od 7. ročníka základných škôl. Ďalšou zmenou vo výučbe sú viditeľné i na zníženom počte voľných hodín, ktoré mohli školy odučiť podľa vlastných predstáv a sprísnilo sa i štátom predpisované povinné učivo. Posilnila sa dotácia hodín prírodných vied. Jedným z krokov, ktorý sa stretol s veľkou nevôľou zo strany učiteľov i rodičov je obmedzenie právomocí rady škôl pri voľbe riaditeľa.

Podľa § 9 odseku 6 vznikla školám taktiež povinnosť vypracovať osnovy:

"(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo gymnázia, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy."