Slovensko je medzi piatimi najúspešnejšími štáty v čerpaní prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Naša pozícia však súvisí s aj s tým, že sme len nedávno obdržali dve platby v objeme viac ako 1,2 miliardy, vďaka čomu sme si v rebríčku čerpania výrazne polepšili. Slovensko navyše ešte musí splniť množstvo cieľov a míľnikov, aby sme obdržali posledné dve platby. V ohrození sú najmä prostriedky naviazané na zonáciu národných parkov. Výrok Tomáša Druckera napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivý.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vznikol ako odpoveď Európskej únie na dôsledky pandémie covidu-19. Mechanizmus poskytuje členským krajinám granty a pôžičky na financovanie reforiem a investícií s cieľom zmierniť ekonomické a sociálne dôsledky pandémie a posilniť odolnosť ekonomík, ale aj urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu a pripraviť členské štáty na budúce krízy. 

Každý členský štát musel vypracovať vlastný plán obnovy a odolnosti, v ktorom stanovil reformy a investičné projekty, ktoré chce z prostriedkov financovať. Všetky reformy a investície financované z tohto nástroja musia byť dokončené do konca augusta 2026.

Slovensko sa momentálne nachádza medzi krajinami, ktoré majú vyčerpaný najväčší podiel z alokovaných prostriedkov vo forme grantov. Umiestnili sme sa nad priemerom EÚ-27, ktorý dosahuje približne 72,2 %. Najúspešnejšie v čerpaní je Francúzsko (84,8 %) a Taliansko (84,6 %). Tesne za nimi nasledujú Rakúsko (84,1 %) a Chorvátsko (83,4 %). Slovensko vyčerpalo približne 81,3 % svojej grantovej alokácie, čím sa zaradilo na piate miesto spomedzi členských štátov EÚ. 

<iframe src='https://flo.uri.sh/visualisation/29361389/embed' title='Interactive or visual content' class='flourish-embed-iframe' frameborder='0' scrolling='no' style='width:100%;height:600px;' sandbox='allow-same-origin allow-forms allow-scripts allow-downloads allow-popups allow-popups-to-escape-sandbox allow-top-navigation-by-user-activation'></iframe> 

Európska komisia uvoľňuje peniaze z tohto mechanizmu postupne a až po splnení vopred dohodnutých míľnikov a cieľov. „Úspešnosť“ čerpania preto často súvisí so správnym načasovaním. Napríklad v rebríčku čerpania na konci roka 2025 sa Slovensko ešte nachádzalo za priemerom EÚ až na 14. mieste. Zmena nastala 5. mája, keď  sme obdržali 6. a 7. platbu v celkovej výške 1,243 miliardy eur. 

Slovensko však stále nemá isté vyplatenie posledných dvoch platieb z  plánu obnovy. Problém v čerpaní môže nastať napríklad v rezorte životného prostredia. Časť financií je totiž podmienená dokončením zonácie národných parkov. Súčasný návrh od ministerstva životného prostredia však podľa odborníkov nespĺňa požiadavky Európskej Únie a nie je na ňom politická zhoda. V prípade, že návrh nebude schválený do augusta 2026, hrozí Slovensku prepadnutie 453 miliónov eur. 

Na opačnom konci rebríčka sa v súčasnosti nachádzajú Bulharsko (53 %), Švédsko (47,8 %), Rumunsko (47,2 %) a Luxembursko (37,5 %). S prehľadom najhoršie je však Maďarsko, ktoré vyčerpalo iba 2,2 % svojej grantovej alokácie.

Maďarsko má dlhodobé konflikty s Európskou komisiou ohľadom čerpania európskych peňazí pre problémy s nezávislosťou súdnictva, boja proti korupcii, a ochrany finančných záujmov EÚ. Implementácia maďarského plánu sa výrazne oneskorila, keďže plán bol schválený až v decembri 2022. Komisia v súvislosti s maďarským plánom schválila 27 „supermíľnikov“, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť Maďarsku vyplatená platba z Plánu obnovy. 

Koncom mája však Péter Magyar oznámil politickú dohodu s Európskou komisiou, ktorá má umožniť aj uvoľnenie zmrazených prostriedkov z Mechanizmu obnovy a odolnosti. Vyplatenie peňazí je však podmienené splnením spomínaných „supermíľnikov“.