Volodymyr Zelenskyj v minulosti opakovane vyzýval spojencov v NATO na aktívnejšie zapojenie do konfliktu s Ruskom. Po začiatku invázie naliehal, aby členské štáty vytvorili bezletovú zónu, do ktorej by ruské lietadlá nemali povolený vstup. V poslednom období hovoril Zelenskyj o potrebe medzinárodného vojenského kontingentu určeného na udržiavanie prímeria po jeho dosiahnutí, nie o priamom boji s ruskými silami. Výrok Tibora Gašpara preto hodnotíme ako pravdivý.

V minulosti Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzýval na zapojenie Severoatlantickej aliancie (NATO) do vojenského konfliktu na Ukrajine. Krátko po začiatku ruskej invázie požiadal ukrajinský prezident spojencov NATO o vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. 

Bezletová zóna by v tomto kontexte predstavovala oblasť, v ktorej by ruské lietadlá nesmeli lietať, aby nemohli vykonávať letecké útoky proti Ukrajine. Ak by zákaz porušili, hrozilo by im zostrelenie.

NATO ukrajinské výzvy odmietlo v obave, aby sa nezaplietlo do vojny s Ruskom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj toto rozhodnutie kritizoval a povedal, že aliancia dala Rusku zelenú na pokračovanie bombardovania.

Podobné výzvy adresoval ukrajinský prezident voči spojencom v NATO aj v máji 2024. Zelenskyj vtedy apeloval na partnerov, aby sa zapojili do vojny tým, že pomôžu zachytiť ruské rakety a umožnia jeho krajine použiť západné zbrane proti vojenskej technike, ktorá sa hromadí v blízkosti hraníc. Podľa návrhu by ozbrojené sily susedných krajín NATO mohli zostreliť prilietajúce ruské rakety nad ukrajinským územím.

Neskôr hovoril Zelenskyj o jednotkách NATO v kontexte mierových misií, ktoré by dohliadali na prímerie a nezapájali by sa do aktívnych bojov.

V decembri 2024 ukrajinský prezident vyhlásil, že je otvorený možnostiam dočasnej prítomnosti cudzích vojsk, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prímeria, až kým Ukrajina nevstúpi do NATO. Vyhlásením reagoval najmä na diskusie vedené francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom z februára toho istého roka.

V januári 2025 vyzval Zelenskyj spojencov z NATO na nasadenie mierových jednotiek na Ukrajinu, čo podľa prezidenta „prinúti Rusko k mieru“.

Zelenskyj dlhodobo hovorí, že medzinárodné vojská považuje za potrebnú záruku bezpečnosti na Ukrajine po konci vojny. Presadzuje ich ako súčasť mierovej dohody, s čím však Rusko nesúhlasí. 

Zelenskyj mal prejav aj na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose. Ukrajinský prezident v prejave negatívne hodnotil niektoré kroky Európskej únie, najmä voči Rusku. Vyzval na prísnejší postup voči ruským energetickým zdrojom v Európe, keďže príjmy z ropy podľa neho priamo financujú vojnu na Ukrajine. Zároveň poukázal na potrebu posilnenia európskej obrannej kapacity a myšlienku vytvorenia jednotných ozbrojených síl v Európe, namiesto spoliehania sa výlučne na zásah NATO v prípade núdze. 

Vo svojom prejave zároveň opakovane vyjadril poďakovanie predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu. Ocenil aj podporu európskych krajín prostredníctvom sankcií voči Rusku, no zároveň zdôraznil potrebu ich ďalšieho sprísnenia s cieľom zvýšiť tlak na agresora. 

Spomenul aj možnú spoluprácu so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom v oblasti bezpečnostných záruk, ktoré by mali nadobudnúť platnosť až po skončení vojny. Tieto záruky by podľa jeho slov mohli zahŕňať spoločné hliadky či nasadenie kontingentov na území Ukrajiny. Zelenskyj však v tomto prejave nevyzval na vstup vojsk členských krajín NATO na Ukrajinu.