
Hlas
Ale ešte raz poviem, takýto úrad, ktorý chráni oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tu má byť a bol to práve úrad alebo teda vláda Petra Pellegriniho, kedy sa takýto úrad zriadil.
Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2019 za vlády Petra Pellegriniho. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý.
Úrad vznikol na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten pochádzal z dielne Úradu vlády z éry tretej vlády Roberta Fica. V parlamente bol prijatý v roku 2019 na návrh predsedu vlády Petra Pellegriniho. Za zákon hlasovala väčšina Národnej rady, proti bol len klub ĽSNS.
Tento zákon na Slovensku ustanovil ochranu whistleblowerov, teda oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Od prijatia zákona trvalo ešte dva roky, kým začal úrad fungovať: až v septembri 2021 bola v parlamente vo februári zvolená jeho predsedníčka.
Úrad na ochranu oznamvateľov (ÚOO) je nezávislý orgán, nespadá pod žiadne ministerstvo ani Úrad vlády SR. Zodpovedá sa iba Národnej rade, ktorej každoročne predkladá správu o svojej činnosti a stave ochrany oznamovateľov na Slovensku za predchádzajúci rok.
Jeho doteraz jediná predsedníčka, Zuzana Dlugošová, bola do úradu obsadená na základe verejného výberového konania, ktoré prebehlo ešte v roku 2019 za vlády Smeru. Výberový proces zahŕňal verejné výberové konanie a verejné vypočutie pred odbornou komisiou. Následne komisia odporučila parlamentu dvoch kandidátov, z ktorých si mali poslanci vybrať.
V súčasnosti prebieha v parlamente rokovanie o návrhu zákona, ktorý má ÚOO zrušiť a celú jeho agendu zaradiť pod nový úrad. Navrhovateľom je ministerstvo vnútra na čele s Matúšom Šutajom Eštokom. Ten bol v roku 2019, keď Peter Pellegrini predkladal návrh zákona o vzniku tohto úradu, šéfom Úradu vlády. Návrh vláda predložila na netradičnom zasadnutí túto sobotu. Podobný postup použila už predtým pri STVR.
Minister Eštok je s ÚOO v súdnom spore. Minulý rok mu úrad udelil pokutu vo výške 90-tisíc eur za to, že postavil policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí majú status chráneného oznamovateľa, mimo službu bez jeho súhlasu.
Vedenie ÚOO označilo návrh aj celý postup koalície za „snahu politikov zmenami oslabiť úrad a jeho nezávislosť v rozhodovaní“ a zásah do princípov právneho štátu. Hovorí, že ak by naozaj chceli koaliční poslanci whistleblowerov brániť, kompetencie úradu by naopak rozšírili.